Kolonizácia 7. Kolónie v ohrození

Po Mníchovskej konferencii vznieslo svoje územné požiadavky aj Maďarsko. Rokovania o týchto požiadavkách sa konali v Komárne od 9. do 13. októbra 1938. Už na týchto rokovaniach, maďarská diplomacia dôrazne vyhlasovala, že kolonisti nie sú autochtónnym (pôvodným) obyvateľstvom a ich prítomnosť na južnom Slovensku, maďarská strana vnímala ako prejav československej reslovakizačnej a protimaďarskej politiky.

Bolo teda jasné, že v prípade nepriaznivého územno-politického vývoja pre Slovensko budú kolonisti a ich majetok v ohrození, pretože maďarská strana žiadala, aby boli evakuované všetky česko-slovenské vojenské a četnícke jednotky z nimi požadovaného územia, aby česko-slovenská vláda odovzdala územie v neporušenom stave, teda so všetkými verejnými, priemyselnými, hospodárskymi, vojenskými a aj súkromnými budovami.

Takisto mali ostať neporušené archívy, depozity a umelecké zbierky. Zásoby palív a potravín mali zostať na evakuovanom území v takom množstve, ktoré zodpovedalo potrebám tam žijúceho obyvateľstva. Požiadavka o odovzdaní všetkých súkromných budov sa výrazne dotýkala aj slovenského a českého obyvateľstva žijúceho v kolóniách.

Maďarsko na rokovaní zastupoval Kálmán Kánya (1869, Sopron – 1945, Budapešť) – minister zahraničia Maďarska v ére Miklósa Horthyho. Zúčastnil sa návštevy maďarskej vládnej delegácie u Adolfa Hitlera približne mesiac pred Mníchovskou dohodou, kde sa Maďarsko zaviazalo podieľať sa na vojenskom napadnutie Československa, tzv plánu „Fall Grün“.

Po neúspešných maďarsko-slovenských rokovaniach v Komárne (9. – 13. október 1938) sa o osude južného Slovenska malo rozhodnúť vo Viedni 2. novembra 1938. Arbitri Joachim von Ribbentrop a Galeazzo Ciano ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska nakoniec rozhodli o odstúpení južného územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku s rozlohou 10 390 kilometrov štvorcových a 853 670 obyvateľmi. Pod maďarskou okupáciou sa tak ocitli Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Komárno, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Košice, Užhorod, Mukačevo, Berehovo a ďalších 779 dedín. Osud kolonistov bol týmto krokom spečatený.

Ako vyzeral príchod maďarskej armády do obsadených Košíc si môžete pozrieť na historickom zázname.