Urbáre na Slovensku
Ako bolo uvedené v predošlom článku Súpisy, urbáre a sčítania obyvateľstva ako genealogické zdroje, jednými z najstarších dokumentov, ktoré môžu napomôcť pri genealogickom bádaní po predkoch z vrstiev poddaných, sú urbáre. Tie predstavujú súpis povinností poddaných, prípadne aj pozemkových majetkov patriacich zemepánovi.
Najstarším urbárom na Slovensku je urbár Dobrovodského panstva z r. 1401. Bez toho, aby ste museli navštíviť archív, nájdete niektoré urbáre aj v knižných publikáciách. Ide o nasledovné diela:
- Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku 1. (16. storočie) Ed. Richard Marsina – Michal Kušík. Bratislava: SAV, 1959, 572 s.
Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku 2. (17. storočie) Ed. Richard Marsina – Michal Kušík. Bratislava: SAV, 1959, 595 s.
Prvý zväzok zaoberajúci sa 16. storočím obsahuje urbáre z nasledovných panstiev:
- Beckov
- Červený Kameň
- Levice
- Uhrovec
- majetok Juraja Izbugyayho
- Prepošstvo v Lelesi
- Červený kláštor v Lechnici
- Stropkov
- Krásna Hôrka
- Topoľčany
- majetok Pavla Somora v obciach hradného panstva Gýmeš
- Spiš
- Hajnáčka
- Bytča
- Komárno
- Stupava
- Veľké Leváre
- lošonciovské majetky z panstiev Halič, Sečany a Somoskő
[adrotate banner=“7″]
Druhý zväzok zaoberajúci sa 17. storočím obsahuje urbáre panstiev:
- Trebišov
- Bojnice
- Makovica
- Lietava
- Likava
- Orava
- Bánovce
- Budatín
- Ostrý Kameň
- Vršatec
- Sklabiňa
Hoci sú publikácie v slovenskom jazyku, text samotných urbárov je v pôvodnom jazyku (obvykle v latinčine), poznámky k urbárom sú v slovenskom jazyku.
Dochované urbáre sú uložené v štátnych archívoch. Výpisy z niektorých z nich je možné nájsť aj na webových stránkach niektorých obcí, alebo na stránkach genealógov (napr. rod Trstenský, urbáre Oravského panstva pre Trstenú – link), príp. aj na adrese www.hungaricana.hu v adresári „Urbaria et Conscriptiones“ (v maďarčine).
Chcel Vás poprosiť,dávame do chodu urbárske spoločenstvo a neviem získať plošné miery,stále sú spomínané jochy,urbáre-plošné miery ktoré sa týkajú lesov resp.pozemkov.Ďakujem.
Joch, ako plosna miera je viedenske katastralne alebo dolnorakuske jutro, ktore by malo byt 5 756 m² (Zdroj wikipedia: http://sk.wikipedia.org/wiki/Jutro ). Dolnorakuske jutro o velkosti 0,57 ha je uvedene aj v Historickej revue, č. 8, roč. 10, 1997 (zdroj Slovenska terminologicka databaza.
Nasiel som vsak aj uhorsky joch a ten by mal byt 4316 m2 (Zdroj Vreckový kalendár pre rolníkov rok 1956, na stranke http://www.artificium.sk/2010/12/26/prevod-uhorskych-mier-a-vah/ ).
Inak podla slovenskej terminologickej databazy by jutro malo byt 800 – 2600 stvorcovych siah. Diferencia je preto rozdielna, lebo vychadza uz z nazvu – jutro – rano, resp. v pren. vyzname den, teda kolko stihol clovek obrobit od rana za cely den. Uhorske jutro predstavovalo 1200 stvorcovych siah.
Dobrý deň, pátram po svojom pradedkovi Joannes Pikna 1875 – 1953. Pochádzal z Trenčianskych Teplíc a bol vraj významný mlynár. Našla som rodný aj úmrtný list no neviem kde nájsť zmienku o tomto majetku. Ďakujem veľmi pekne za radu a odpoveď
Makáčeková
skuste na prislusnej sprave katastra v odd. pozemkovej knihy.