5 najčastejších chýb pri tvorbe rodokmeňa

Chýb, ktoré môžete spraviť pri skladaní mozaiky histórie vášho rodu, je množstvo. Tu je zoznam „piatich smrteľných hriechov genealógie“. Ide o chyby, ktoré môžu zničiť výsledky desiatok hodín strávených v archíve, či pri online archívoch. Ak sa im vyhnete, s istotou možno povedať, že váš rodokmeň bude kvalitnejší a presnejší a že si ušetríte kopec času, ktorý môžete stráviť príjemnejšie.

1. Necitovanie alebo nesprávne citovanie zdrojov

Toto je prípad, s ktorým mám najčerstvejšiu skúsenosť. Citovaním totiž nie je len fakt, že budete správne citovať knihu, z ktorej čerpáte napríklad, keď chcete opísať históriu mesta, či historické súvislosti, prečo sa vaši predkovia pred 200 rokmi presťahovali z mesta A do mesta B.  Mne sa nedávno stalo, že som pri jednom predkovi mal poznámku, že sa v roku 1946 oženil. Chcel som si pozrieť detaily v matrike a ajhľa, nič som tam nenašiel. Keby som si zapoznámkoval zdroj, z ktorej matriky som pred rokmi čerpal, ušetril by som si kopec času rýchlym zistením, že sa ženil v susednej obci. Preto odporúčam – citujte, zdrojujte, poznámkujte! O pár rokov vám to ušetrí kopec času. A genealógia je beh na dlhé trate, takýto nedostatok by sa vám po čase mohol nemilo vrátiť.

2. Stará mama povedala…

Dôvera v zdroje z rodiny môže byť mimoriadne zradná. Mám skúsenosť s príbuzným, ktorý mi vášnivo opisoval históriu ich vetvy rodiny. Kým som len počúval, nechal som sa uniesť nadšením, s ktorým rozprával. Keď som si o pár dní pustil záznam jeho rozprávania a dával rozprávanie do súvislostí s historickými faktami, prípadne oficiálnymi zdrojmi, ukázalo sa, že veľa vecí nesedelo. „Vieš, mne to takto povedala stará mama,“ obhajoval sa príbuzný, keď som mu objasnil, že roky rozprával príbehy, ktoré sa v skutočnosti nestali.

3. Veď je to na webe!

Tak ako by ste sa nemali bezvýhradne spoliehať len na to, čo vám povedali príbuzní, neradno veriť bez akéhokoľvek overenia veciam, ktoré „visia“ na internete. Výhodou aj nevýhodou internetu je, že dnes môže mať stránku každý. A každý si na svoju stránku môže zavesiť čokoľvek (teda, ak neporušuje zákony). A keďže nik neoveruje pravdivosť takýchto údajov (veď prečo aj), výsledkom je, že na internete nájdete množstvo nepresností, neprávd a lží. Samozrejme aj množstvo exaktne presných údajov a právd. Treba si len dať pozor, ako dôveryhodný je váš zdroj a informáce si overovať. Skeptický náhľad je potrebné zachovať si aj pri študovaní archívnych materiálov. Pri dlhšom pátraní zistíte, koľko nesprávnych údajov môže obsahovať sto či dvesto rokov stará matrika.

 4. Veď je to v (niekoho) rodokmeni!

Táto chyba bezprostredne súvisí s predchádzajúcou, robia ju často začínajúci genealógovia, ale nevyhnú sa jej ani skúsenejší. Modelový príklad: Voláte sa Mrkvička, na ancestry alebo myheritage nájdete rod Mrkvičkových a nájdete dokonca nejakú zhodu. Automaticky prekopírujete dáta iného genealóga do svojho rodostromu. Neriešim etický problém takto získaných dát, pretože predpokladám, že ste vlastníka požiadali o súhlas. Riešim jedinú otázku – akú máte istotu, že jeho dáta sú správne? Preto jedna dobre mienená rada – takto získané dáta používajte ako vodítko, nič viac a nič menej ako vodítko. Pokiaľ nenájdete originálny zdroj, ktorý vám tieto informácie potvrdí…. alebo vyvráti.

5. Vyhnite sa domnienkam

Pátrate v dvesto rokov starej matrike. Sem tam chýba nejaká strana, občas sa niečo nedá prečítať. Neviete nájsť spojenie dvoch generácií a tu zrazu „zázrak“ – v matrike je istý Fero Mrkvička starší a o pár strán neskôr aj Fero Mrkvička mladší! Super našli ste otca a syna! Ale je to tak naozaj, alebo je to len vaša domnienka? Nezabúdajte, že už staré mamy vravievali „čo sa babe chcelo, to sa babe snilo.“ Naši Mrkvičkovci pokojne mohli byť v inom príbuzenskom vzťahu, alebo nemuseli byť vôbec príbuzní a v matrike, aby ich odlíšili, napísali pri jednom, že bol starší a ten druhý mladší. Rovnako informácia zo sčítania obyvateľstva, ktorá zachytáva osoby žijúce v jednej domácnosti nehovorí nič o tom, že išlo o rodičov a ich deti. Preto vždy sa snažte nájsť čo najviac pôvodných dokumentov, ktoré by vašu domnienku premenili na nevyvrátiteľný fakt.