Súpis v roku 1869
V posledný deň roku 1869 sa konal prvý súpis obyvateľstva Uhorska. Stalo sa tak na základe zákona o sčítaní ľudu z 29. marca 1869, ktorý určil, že sa bude vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch končiacich nulou a to (s výnimkou roku 1869) v roku 1880, 1890, 1900 a 1910 (z posledných štyroch menovaných sa zachovali iba štatistické údaje, nie sčítacie hárky).
Tu je potrebné povedať, že celkom prvým súpisom všetkého obyvateľstva na našom území bolo sčítanie za vlády cisára Jozefa II., ktoré sa konalo v r. 1778 – 1785. Do súpisov sa zaznamenalo meno, vek, rodinný stav, triedne postavenie a zamestnanie zapísaných osôb i údaje o mechanickom pohybe obyvateľstva. V sčítaní bola zahrnutá aj šľachta, čo sa stretlo u tejto vrstvy so silným nesúhlasom. A aj preto jeho výsledky skončili tak, ako väčšina reforiem Jozefa II. – šľachta jeho výsledky zničila a zachovali sa iba štatistické výsledky. Ale už pri tomto sčítaní boli po prvýkrát očíslované domy (od kraja obce počnúc a pokračujúc v rade domov).
Vráťme sa však späť k sčítaniu z r. 1869. Zapisovalo sa do sčítacích hárkov, ktoré boli vypĺňané pre každý dom zvlášť. Jednotlivé údaje o majetku, hospodárstve a stave chovaných zvierat sú veľmi podobné tým, s ktorými sa stretáme pri súpise daňovníkov v r. 1828. Výrazným rozdielom je uvedenie všetkých obyvateľov domácnosti menom a priezviskom, vrátane slúžok a paholkov (ale aj tovarišov, alebo učňov pri remeselníckych domácnostiach), s uvedením roku ich narodenia, povolania, ba dokonca s uvedením gramotnosti (či vedeli čítať a písať). Zapísať sa mali aj osoby patriace k rodine, ktoré neboli samostatné a boli mimo domova (vrátane vojenskej služby). Jazykom sčítacích hárkov je maďarčina (vrátane zápisov), v slovenských oblastiach sú však názvy stĺpcov doplnené aj o slovenské znenia, takže ich znenia tu nie je potrebné uvádzať. Na titulnej strane sčítacieho hárku sa nachádza okrem čísla domu aj jeho popis (kuchyňa, izby, komora, pivnica, atď.) s uvedením toho, či niektorá z miestností slúži na obchodné účely.
Smolou pre bádateľov je to, že nie zo všetkých žúp sú tieto sčítania zachované. Sčítania z terajšieho územia Slovenska sa dajú nájsť len zo žúp Komárno, Nitra, Tekov, Zvolen, Šariš, Spiš, Zemplín a Abov-Turňa. Okrem nich sú ešte k dispozícii sčítacie hárky zo župy Ostrihomskej, Györu, Nyiregyházy, Szentes, Csongrád a Hajduszoboszló. Z Bratislavskej župy sa zachovalo iba niekoľko obcí, zhruba v lokalite bývalého okresu Šamorín (ich zoznam nájdete tu: https://www.facebook.com/rodokmen/posts/10157020025040755 alebo tu: https://forum.geni.sk/viewtopic.php?f=16&t=11365). Sčítacie hárky boli nafilmované a sú tak k dispozícii na mikrofilmoch príslušných oblastných archívov (s výnimkou Zvolenskej a zopár obcí Bratislavskej župy, tie sú dostupné len fyzicky).
Dodávam, že sčítacie hárky Zvolenskej župy zo sčítania ľudu r. 1869 sú
uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici. Na druhej strane, podľa informácie z Maďarského krajinského archívu v Budapešti, Novohradská župa sa nezachovala.
Imrich
Pekný deň,
vďaka za doplnenie!:)
Scitacie harky Zemplinskej zupy podla mojich informacii nie su v oblastnom archive ani v Presova ani v Kosiciach ale v Madarsku v Satoraujhely.