Ako čítať regnikolárny súpis – konkrétne príklady

V predchádzajúcej časti uvedený detailný popis regnikolárneho súpisu môže pri prvom prečítaní pôsobiť pomerne komplikovane. Z tohto dôvodu je vhodné túto interpretáciu súpisu ešte raz podať na konkrétnom príklade. Pre ilustráciu bol zvolený príklad Juraja Lichvára z obce Ruské Pekľany a Mateja Vendelína z Bratislavy. Na týchto príkladoch si ukážeme, akým spôsobom je vhodné na tieto údaje nazerať.

Georgius Lichvár de Possessione Orosz Peklén

Ako hlava jednej z hospodáriacich rodín v obci Ruské Pekľany bol zaznamenaný Juraj Lichvár (1757 –1829). Rekonštruovaný rodokmeň jednoznačne potvrdzuje, že v súpise bol zapísaný tento 71 – ročný hospodár. V domácnosti žil s dvomi synmi, starším Jurajom (1799 – 1839) a mladším Jánom (1805 – 1838), o čom svedčia iné historické dokumenty.

Obaja bratia boli v čase vykonávania súpisu ženatí. To znamená, že v ich domácnosti žili štyri dospelé osoby vo veku 18 – 60 rokov a boli nimi bratia spolu s manželkami (hlava rodiny mala v čase súpisu 71 rokov). V 3. rubrike by preto logicky mal byť uvedený zápis o sedliakovi a jeho bratovi. V súpise však figuruje údaj o sedliakovi a jeho synovi – započítaní teda boli Juraj Lichvár st. a jeden z jeho synov. Druhý, aj napriek tomu, že žil na otcovom pozemku, sčítaný nebol. Z tohto dôvodu je potrebné brať daný údaj o počte dospelých osôb v domácnosti s veľkou rezervou.

Z ďalšej časti záznamu o Jurajovom hospodárstve je zrejmé, že rodina vlastnila dom, za ktorý platila ročnú daň. Za pozemok v intraviláne neplatili žiadnu mimoriadnu daň (to sa týkalo iba miest), a tak nebolo potrebné pozemky pre účely súpisu vymeriavať.

V extraviláne obce rodina hospodárila na 22 prešporských mericiach poľa. Jedna prešporská merica predstavovala na Šariši asi 2157 m² (Tkáč, 2013). V prepočte teda rodina hospodárila na 47 454 m² poľa. Z každej merice mala rodina čistý zisk 10 grajciarov, tzn. 22 x 10 gr. = 220 gr. (3 zl. 40 gr.). Každá merica poľa rodine priniesla priemerne 1 ¼ merice úrody (+ jednu mericu, ktorú si odložil na ďalší rok), teda z 22 meríc poľa mohol ročne získať asi 27 ½ prešporských meríc a ďalších 22 si odložil ako osivo na ďalší rok. 27 ½ prešporských meríc (27 ½ x 62 = 1 705 litrov) obilnín mohol nechať premlieť v mlyne na múku. Každá jedna celá merica obilia z tých 27 ½ prešporských meríc mala hodnotu 58 grajciarov, no od tejto hodnoty sa odrátavala spomínaná cena za prácu. V niektorých chudobnejších a menej úrodných krajoch sa stávalo, že po výpočte úradníci skonštatovali, že takáto práca predstavuje pre roľníka stratu a neoplatí sa mu takto pracovať vôbec.

Rodine tiež patrili tri kosce lúk, tzn. (3 x 2877 m² = ) 8631m² lúky. Seno z každej merice lúky malo hodnotu 10 grajciarov. Pri prepočte koscov na merice zisťujeme, že tri kosce lúky predstavovali 4 prešporské merice lúky, teda zisk z nich činil 40 grajciarov.

Okrem uvedených polí a lúk vlastnil Juraj Lichvár aj jednu kravu. Z poznámok na konci súpisu sa dozvedáme, že v Ruských Pekľanoch sa kravy dojili počas 240 dní a denne nadojili dve holby mlieka (1 holba = 0,8333 litra, 2 holby = 1,6666 litra). Jedna holba má hodnotu ½ grajciara, teda ak krava nadojila dve holby denne počas 240 dní, vyprodukovala ročne 480 holieb (399,984 litrov) mlieka v cene 240 grajciarov, teda 4 zlatých. Teliatko malo na trhu v Prešove hodnotu 48 grajciarov a 4 vozy hnoja, ktoré krava vyprodukovala, mali hodnotu 40 grajciarov. Celkovo zarobila krava hospodárovi 5 zlatých a 28 grajciarov, od ktorých bolo potrebné odrátať seno, ktorým bolo kravu potrebné kŕmiť počas siedmich mesiacov. Hodnota tohto sena bola vyrátaná na 5 zlatých a 15 grajciarov, teda biednemu roľníkovi z jednej kravy ostal čistý ročný zisk vo výške iba 13 grajciarov.

Viac majetku (ak nerátame ešte dva kone) jeho rodina podľa súpisu nemala. Z poznámok sa dozvedáme, že polia v obci boli mimoriadne neúrodné. Úradným výpočtom sa zistilo, že cena jednej prešporskej merice dopestovaného obilia má hodnotu 58 grajciarov, pričom činili náklady na jej vypestovanie až 1 zl. 12 ½ grajciarov. Zapisujúci úradník doslovne konštatoval, že: „Z tohto dôvodu neostáva z titulu čistého zisku roľníkom nič, dokonca sa javí, že v tejto obci obyvatelia by mali prijímať plácu alebo by si mali žiadať chlieb za svoju prácu, ktorú vykonávajú vo vyčerpávajúcom pote.“Z ďalších poznámok je možné vyčítať, že obec sužovali prudké dažde, ktoré poškodzovali najmä lúky ale aj polia.

Matthias Vendelin de Civitate Possoniensi

V Bratislave bol v súpise pod poradovým číslom 1247 zapísaný v Juraj Vendelín (1764 –1829). Aj on mal v čase súpisu viac než 60 rokov. V spoločnej domácnosti žil aj so synom Krištofom (1803 – 1849), pričom otec bol zapísaný ako mešťan. Dom zdieľali aj so starším Jurajovým synom Matejom (1794 – 1869), ktorý bol v tom čase vnímaný ako hlava samostatnej hospodárskej rodiny, postavenie však mal na úrovni želiara.

Dom mali obaja hospodári spoločný. Ročné nájomné zaň predstavovalo 18 zl. 12 gr (z toho platil Juraj 7 zl. 36 gr. a Matej 10 zl. 36 gr.). Otec aj syn mali okrem domu pozemok v intraviláne o rozlohe 107 štvorcových siah, v prepočte teda vlastnil každý z nich 384,84 m². Hodnota jednej štvorcovej siahy predstavovala 30 grajciarov, takže synov pozemok mal hodnotu 3 210 gr. (53 zl. 30 gr.). Žiadne polia ani lúky rodina nevlastnila. Ak by nejaké polia Vendelínovcivlastnili, pri prepočte na dnešné plošné jednotky by sme používali veľkosť jednej prešporskej merice hodnotu nižšiu v porovnaní so Šarišom, nakoľko pôda v okolí Bratislavy bola vyššej bonity než bonita na Šariši. Pri vinohradoch je dokonca uvedené, že v Bratislave predstavovala 1 prešporská merica 7 kopáčov. Keďže kopáč mal pevne stanovenú veľkosť 2,7 árov, vieme z toho vyrátať, že v Bratislave mala prešporská merica ako plošná miera veľkosť 1 890 m².

Zdrojom obživy Matejovej rodiny bol rodinný vinohrad. Juraj vlastnil 38 kopáčov viníc (stĺpec č. 3), čo by v prepočte malo byť 102,6 árov, čiže 1,026 ha. Čistý zisk sa vyrátaval z jednej prešporskej merice, tú tvorilo v Bratislave 7 kopáčov. Čistý zisk bol stanovený na 1 zl. 12 gr. z jednej prešporskej merice (tento údaj v 2. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach). To znamená, že 38 kopáčov = 5,428 prešporských meríc → čistý zisk predstavoval 390, 86 gr. (6 zl. 30,86 gr.).

Z jedného kopáča sa podľa poznámok dalo vyprodukovať 1 ¼ okovu vína (tento údaj v 4. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach). Okov predstavuje objemovú mieru s hodnotou 53,331 litra. To znamená, že na 38 kopáčoch vinohradu bolo možné vyprodukovať (38 x 1 ¼ = ) 47 ½ okovov vína, v prepočte na dnešné jednotky 2 533,22litrov vína. Hodnota vína vyprodukovaného v jednom kopáči vinice predstavovala 270 gr. (tento údaj v 5. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach), celková hodnota teda činila 10 260 gr. (171 zl.). Matejova rodina vlastnila tiež ¼ kosca ovocného sadu, na dnešné jednotky 719,25 m². Hodnota ovocných sadov nebola v poznámkach vôbec uvedená, preto sa k tejto otázke nie je možné vyjadriť. Iný majetok rodina želiara nevlastnila.

Záver

Z vyššie uvedeného textu je zrejmé, že výpočet veľkosti majetkov a daňových povinností našich predkov sa sprvu môže zdať pomerne komplikovaný. Situáciu ďalej komplikuje aj skutočnosť, že viaceré potrebné údaje sa nachádzajú v poznámkach v závere súpisu a tieto sú v latinčine. Po preložení uvedenej dvojstránky je však interpretácia textu pomerne jednoduchá a môže bádateľom priniesť väčšie množstvo údajov o socioekonomickom postavení našich predkov v minulosti. Regnikolárny súpis vyhotovený v roku 1828 by preto nemal obísť žiaden seriózny genealóg, ktorý sa histórii svojej rodiny venuje.

Zdroje

Geodetický a kartografický ústav. Plošné miery bývalého Rakúsko-Uhorska. Bratislava. Dostupné na: http://www.gku.sk/gku/

NAGY, Ľudovít: Notitiae politico-geographico-statisticae Inclyti Regni Hungariae Partiumque Eidem Adnexarum. 1828. Budapešť : Procusae Typis Annae Landerer. 1. zväzok. 639 s.

SNOPEK, Juraj – TETTINGER, Marek: Ako si zostaviť rodokmeň. 2017. Bratislava : Ikar. 220 s. ISBN 978-80-551-5749-8.

TIŠLIAR, Pavol – ŠPROCHA, Branislav: Premeny vybraných charakteristík obyvateľstva Slovenska v 18. – 1. pol. 20. storočia. 2017. Bratislava : Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. 167 s. ISBN 978-80-89881-08-6. Dostupné na: http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Premeny_obyvatelstva_TISLIAR,%20SPROCHA.pdf  [citované dňa 15.05.2020]

TKÁČ, Martin: Urbáre a regnikolárne súpisy ako metrologický prameň. In: OLOŠTIAK, Martin – CHOVANEC, Marek. 8. študentská vedecká konferencia : 2013. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-0770-5.