Členenie Uhorska 1870
Župa (po maďarsky vármegye, po latinsky comitatus, po nemecky Gespanschaft/Komitat) je slovenské označenie územnosprávnych (administratívno-územných) jednotiek štátnej správy v Uhorsku v rokoch 1849 – 1918. Na území Slovenska bolo po roku 1882 11 celých žúp (Bratislavská, Nitrianska, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Zvolenská, Spišská, Gemersko-malohontská., Šarišská), väčšia časť 6 žúp (Komárňanská, Hontianska, Novohradská, Abovsko-turnianska, Zemplínska a Užská) a iba niekoľko obcí troch žúp (Ostrihomská, Rábska, Mošonská).
Zoznam koncom 19. storočia
Vidiecke župy
V prvej zátvorke je názov v maďarčine, v druhej zátvorke sú uvedené hlavné mestá okolo roku 1910 a potom skratky krajín, v ktorých sa územie dnes nachádza:
- H = dnešné Maďarsko
- SK = dnešné Slovensko
- U = dnešná Ukrajina
- A = dnešné Rakúsko
- ROM = dnešné Rumunsko
- HR = dnešné Chorvátsko
- SCG = dnešné Srbsko a Čierna Hora
- SLO = dnešné Slovinsko
- PL = dnešné Poľsko
Uhorsko bolo rozdelená na týchto 71 žúp, ktoré sa tradične formálne zoskupovali do „obvodov“ či „dištriktov“:
Vlastné Uhorsko
(a) „Obvod“ na ľavom brehu Dunaja:
- Oravská župa (Árva) (Dolný Kubín, SK, PL)
- Tekovská župa (Bars) (Zlaté Moravce, SK)
- Ostrihomská župa (Esztergom) (Ostrihom, SK, H)
- Hontianska župa (Honth /Hont) (Šahy, SK, H)
- Liptovská župa (Liptó) (Liptovský Mikuláš, SK)
- Novohradská župa (Nógrád) (Balašské Ďarmoty (hu:Balassagyarmat), SK, H)
- Nitrianska župa (Nyitra) (Nitra, SK)
- Bratislavská župa/Prešporská/pôvodne: Prešpurská (Pozsony) (Bratislava (vtedy:Prešporek), SK, H)
- Trenčianska župa (Trencsén) (Trenčín, SK)
- Turčianska župa (Túrótz / Túrócz / Túróc / Turóc) (Martin, SK)
- Zvolenská župa (Zólyom) (Banská Bystrica, SK)
(b) „Obvod“ na pravom brehu Dunaja:
- Baraňská župa (Baranya) (Päťkostolie (hu:Pécs), H, HR)
- Stoličnobelehradská župa/Belehradská (Fejér) (Stoličný Belehrad, H)
- Rábska župa (Győr) (Ráb (hu: Györ), SK, H)
- Komárňanská župa (Komárom) (Komárno, SK, H)
- Mošonská župa (Moson) (Mosonmagyaróvár, H, A, SK)
- Šomodská župa (Somogy) (Kapošvár, H)
- Šopronská župa (Sopron) (Šopron, H, A)
- Tolnianska župa (Tolna) (Szekszárd, H)
- Železná župa/Vášska župa (Vas) (Szombathely (sk: Kamenec), H, A, SLO)
- Vesprémska župa/pôvodne: Vesprímska (Veszprém) (Vesprém, H)
- Zalianska župa (Zala) (Zalaegerszeg, H, HR, SLO)
(c) „Obvod“ medzi Dunajom a Tisou:
- Báčsko-bodrocká župa (Bács-Bodrog) (Sombor, H, SCG)
- Čongrádska župa (Csongrád) (Szentes, H)
- Hevešská župa (Heves) (Jáger, H)
- Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa (Jász-Nagykun-Szolnok) (Solnok, H)
- Peštiansko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa (Pest-Pilis-Solt-Kiskun) (Budapešť, H)
(d) „Obvod“ na pravom brehu Tisy:
- Abovsko-turnianska župa (Abaúj-Torna) (Košice, SK, H)
- Berežská župa (Bereg) (Berehovo, U, H)
- Boršodská župa (Borsod) (Miškovec, H)
- Gemersko-malohontská župa (Gömör-Kishont) (Rimavská Sobota, SK, H)
- Šarišská župa (Sáros)(Prešov, SK)
- Spišská župa (Szepes) (Levoča, SK, PL)
- Užská župa (Ung) (Užhorod, SK, U)
- Zemplínska župa (Zemplén) (Nové Mesto pod Šiatrom(hu: Sátoraljaújhely), SK, H)
(e) „Obvod“ na ľavom brehu Tisy:
- Békešská župa (Békés) (Gyula, H)
- Bihárska župa/Biharská/Bihorská (Bihar) (Veľký Varadín (rum:Oradea), ROM, H)
- Hajducká župa (Hajdú) (Debrecín, H)
- Marmarošská župa (Máramaros) (Marmarošská Sihoť (rum:Sighetu Marmaţiei), U, ROM)
- Sabolčská župa (Szabolcs) (Nyíregyháza, H)
- Satumarská župa/Satmárska (Szatmár) (Carei, ROM, H)
- Šalajská župa/Siladská (Szilágy) (Simleul Silvaniei, ROM)
- Ugočská župa (Sevľuš (Vinohradov), U, ROM)
(f) „Obvod“ medzi riekami Tisa a Mures:
- Aradská župa (Arad) (Arad, ROM, H)
- Čanadská župa (Csanád) (Makó, H, ROM)
- Krašovsko-Severinská župa (Krassó-Szörény) (Lugož (rum:Lugoj), ROM)
- Temešvárska župa (Temes) (Temešvár, ROM, SCG)
- Torontálska župa (Torontál) (Veľký Bečkerek (srb:Zrenjanin), SCG, ROM, H)
(g) Sedmohradsko (všetky župy sú v dnešnom Rumunsku):
- Dolnobelehradská župa (Alsó-Fehér) (Aiud)
- Bystricko-nasodská župa (Beszterce-Naszód) (Bistrica (rum:Bistriţa))
- Brašovská župa (Brassó) (Brašov)
- Čická župa (Csík) (Tirgu-Ocna)
- Fogarašská župa (Fogaras) (Fogaras)
- Háromsecká župa (Háromszék) (Sfântu Gheorghe)
- Huňadská župa (Hunyad) (Deva)
- Malokykulská župa (Kis-Küküllő) (Târnăveni)
- Klužská župa (Kolozs) (Kluž (Cluj-Napoca))
- Marušsko-turdská župa (Maros-Torda) (Târgu Mureş)
- Veľkokykulská župa (Nagy-Küküllő) (Sighişoara)
- Sibiňská župa (Szeben) (Sibiň (rum: Sibiu))
- Solnocko-dobocká župa (Szolnok-Doboka) (Dej)
- Turdsko-araňošská župa (Torda-Aranyos) (Turda)
- Udvarheľská župa (Udvarhely) (Odorheiu Secuiesc)
Chorvátsko-Slavónsko
Všetky uvedené župy, okrem väčšiny Sriemskej župy, sú v dnešnom Chorvátsku:
- Bjelovarsko-križevatská župa (Belovár-Körös) (Bjelovar, HR)
- Licko-krbavská župa (Lika-Krbava) (Gospić, HR)
- Modrušsko-skorjecká župa (Modrus-Fiume) (Ogulin, HR)
- Požecká župa (Pozsega) (Požega, HR)
- Sriemska župa (Szerém) (Vukovar, HR, SCG)
- Varaždínska župa (Varasd) (Varaždín, HR)
- Virovitická župa (Verőce) (Osijek, HR)
- Záhrebská župa (Zágráb) (Záhreb, HR)
Municipiálne mestá
Nasledovné mestá boli municipiálne mestá:
Vlastné Uhorsko
Vo vlastnom Uhorsku bolo od roku 1886 24 (od roku 1907 25) municipiálnych miest:
• Arad,
• Baja,
• Banská Štiavnica a Banská Belá (vtedy jedno mesto),
• Bratislava
• Debrecín,
• Győr (hist. sk: Ráb),
• Hódmezővásárhely,
• Kecskemét,
• Košice,
• Kluž (rum: Cluj-Napoca),
• Komárno,
• Miškovec (od roku 1907),
• Nový Sad,
• Oradea (hist. sk: Veľký Varadín),
• Pančevo,
• Pécs (hist. sk: Päťkostolie),
• Šopron (hu: Sopron),
• Subotica,
• Satu Mare(hist. sk: Satmár),
• Segedín (hu: Szeged),
• Székesfehérvár (hist. sk: Stoličný Belehrad),
• Târgu Mureş,
• Temešvár,
• Vršac,
• Sombor
Chorvátsko-Slavónsko
V Chorvátsku boli 4 municipiálne mestá:
• Osijek,
• Varaždín,
• Záhreb
• Zemun.
Hlavné mesto
• Budapešť
Rijeka
Mesto Rijeka (Fiume) tvorilo osobitný celok. Hádali sa oň vlastné Uhorsko a Chorvátsko-Slavónsko, a preto niekoľkokrát zmenilo vlastníka.