Ako čítať regnikolárny súpis

V roku 1828 vznikol pre potreby spravodlivého rozvrhnutia štátnych daní súpis obyvateľov (Uhorského) kráľovstva. Medzi genealógmi je známy tiež pod poslovenčeným pôvodným latinským názvom ako regnikolárny súpis. Tento súpis zachytáva ekonomickú situáciu uhorských poddanských rodov a pomáha nám rekonštruovať stav majetku našich predkov v závere prvej tretiny 19. storočia. Predkladaný článok by mal pomôcť genealógom zorientovať sa v jednotlivých informáciách, ktoré je z regnikolárneho súpisu možné zistiť. 

Samotný text regnikolárneho súpisu sa skladá z dvoch častí. Prvou časťou je tabuľka, v ktorej sú zapísané hlavy jednotlivých rodín hospodáriacich v uhorských obciach a mestách v roku 1828. Údaje o jednotlivých hospodáriacich rodinách sú potom usporiadané v štrnástich rubrikách. Druhú časť tvoria poznámky napísané sumárne za celú obec. Obsahujú podrobnejšie údaje o výpočtoch  úradníkov, ktorí sa snažili odhadnúť hodnotu dopestovaných obilnín, sena a kravského mlieka.

Nomina Contribuentium, Numerus Personarum, Ex his sunt

Prvú časť daňového súpisu tvoria údaje o jednotlivých hospodáriacich rodinách. Prvá rubrika obsahuje mená jednotlivých daňovníkov z danej obce. V druhej rubrike je uvedený počet dospelých osôb (vo veku 18 – 60 rokov) žijúcich v jednotlivých domácnostiach. Z tejto číselnej informácie sa však len veľmi ťažko rekonštruuje skutočný počet obyvateľov obce. 

K zisteniu celkového počtu obyvateľov v roku 1828 môžeme využiť latinsky písanú publikáciu Ľudovíta Nagya s názvomNotitiae politico – geographico – statisticae Inclyti Regni Hungariae Partiumque eidem adnexarum (Politicko – geograficko – štatistické poznámky slávneho Kráľovstva Uhorského a k nemu pripojených zemí). V nej sú abecedne podľa jednotlivých stolíc uvedené všetky obce podľa maďarského názvu, spolu so slovenským názvom, údajom o dominujúcom vierovyznaní v obci, počte domov i počte osôb žijúcich v obci. Údaje o počte obyvateľov sú rozdelené podľa konfesie. Vďaka týmto údajom môžeme porovnať počet osôb v produktívnom veku s celkovým počtom osôb žijúcich v obci.

V regnikolárnom súpise sú následne dospelé osoby rozdelené podľa postavenia na honoráciu (Honoratiores), mešťanov (Cives), sedliakov (Coloni), želiarov (Inquilini), podželiarov (Subinquilini), bratov (Fratres), synov (Filii), dcéry (Filiae), sluhov (Servi), slúžky (Ancillae), remeselníkov (Opifices), obchodníkov (Mercatores) a úradníkov (Quaestores). S pomocou údajov v tretej rubrike môžeme vierohodne rekonštruovať sociálne postavenie našich predkov. Aj medzi bežným poddanským obyvateľstvom totiž v minulosti existovali isté „kastové systémy“. Je pravdepodobnejšie, že sedliacki predkovia sa snažili spájať svoje rody skôr s inými sedliakmi než s chudobnými želiarmi a podželiarmi. To nám môže pomôcť pochopiť, s akými ľuďmi sa naši predkovia stýkali.

Domus et Fundus Intravillanus

Ďalšie dve rubriky, v poradí štvrtá a piata, sa venovali nehnuteľnému majetku hospodárov v intraviláne obce. Do štvrtej rubriky sa zaznamenávali domy, za ktoré sa platila ročná daň zemepánovi. Ak má niektorý z našich predkov uvedené, že platil daň za dom, je logické, že spolu so svojou rodinou žil vo svojom vlastnom dome. 

Údaj o počte domov je tiež možné porovnať s údajom v publikácii Ľudovíta Nagya. Z tejto štatistickej práce sa dozvieme, že v jednotlivých obciach mohlo stáť oveľa viac domov. Tie, ktoré nie sú zapísané v regnikolárnom súpise, pravdepodobne patrili zemepánovi a neodvádzala sa z nich daň. Zemepán ich mohol prenajímať želiarom.

Do piatej rubriky sa zaznamenávala veľkosť pozemku, ktorý rodina vlastnila v intraviláne obce. V dvoch stĺpcoch tejto rubriky sa poznamenávala plocha takéhoto pozemku v štvorcových siahach a cena jednej štvorcovej siahy pozemku. Pre úplnosť dodajme, že jedna štvorcová siaha predstavovala zaokrúhlene 3,60 m² (Tkáč, 2013). Tieto údaje sú však spravidla vypĺňané len v mestách, nie na dedinách.

Procreatio seminaturae

Do šiestej rubriky sa zaznamenávali údaje o priemernej úrode z osevu poľnohospodárskej pôdy. Tieto údaje sú rozdelené do štyroch stĺpcov.

Prvý stĺpec obsahuje údaj o ploche poľa, ktoré jednotliví roľníci vlastnili. Polia sa stanovovali v prešporských mericiach, pričom jedna prešporská merica mala variabilnú veľkosť. V závislosti od bonity pôdy udávajú rôzni autori, že jedna merica mohla predstavovať 1918,213 m² (Geodetický a kartografický ústav v Bratislave, s.d.) až 2157,5 m² (Tkáč, 2013). Platí pritom pravidlo nepriamej úmery – čím bola v danej oblasti jedna prešporská merica väčšia, tým menej bola pôda v tejto oblasti úrodná a naopak.

Druhý stĺpec obsahoval údaj o čistom finančnom zisku plynúcom z jednej merice poľa.  Zisk sa určoval v rakúskych zlatých (Rfl.) a grajciaroch (xr.), pričom jeden zlatý bolo možné rozmeniť na 60 grajciarov.

Tretí stĺpec udával počet meríc úrody získaných z osevu jednej merice poľa. Táto veta môže znieť pomerne komplikovane. Dôvodom je skutočnosť, že merica v minulosti predstavovala objemovú i plošnú jednotku. Primárne predstavovala merica dutú objemovú mieru s objemom približne 62 litrov. Sekundárne predstavovala merica plošnú mieru – udávala plochu poľa, na ktoré bolo možné vysiať 62 litrov osiva. To znamená, že v treťom stĺpci tejto rubriky je uvedené, koľko meríc (tzn. koľko 62-litrových nádob) úrody bolo možné nazbierať na ploche jednej merice (tzn. na ploche 2157 m²) poľa. Údaj o  získanej úrode sa spravidla udával po odrátaní osiva potrebného na nasledujúci hospodársky rok. To znamená, že ak je v danom stĺpci uvedená napr. hodnota 1 ½ merice, tak sa po oseve 1 merice na poli urodilo 2 ½ merice úrody. Z tohto množstva si hospodár 1 mericu odložil na osev na ďalší hospodársky rok a zvyšok mohol nechať v mlyne pomlieť na múku.

Štvrtý stĺpec stanovuje priemernú hodnotu jednej prešporskej merice (62 litrov) úrody. 

Údaje zapisované do 2. – 4. stĺpca v rámci tejto rubriky by sa mali nachádzať v prvom riadku aspoň na prvej strane so zápismi. Pokiaľ tam uvedené nie sú, je potrebné hľadať ich v záverečných poznámkach, ktoré tvoria druhú časť regnikolárneho súpisu.

Prata

Siedma rubrika sa venuje zápisu údajov o lúkach, ktoré poddaní obhospodarovali. Tieto údaje sú opäť rozdelené do dvoch stĺpcov. Prvý stĺpec obsahuje údaje o počte koscov, ktoré jednotliví roľníci vlastnili. Plocha jedného kosca bola od čias tereziánskeho urbára stanovená na 2 877 m² (Tkáč, 2013).

Do druhého stĺpca sa uvádzal čistý zisk z lúk. Ten sa uvádzal po odrátaní nákladov na kosenie, hnojenie, zber a zvoz sena a prepočítaval sa za jednu mericu. To znamená, že pre správny výpočet zisku bolo potrebné prerátať plochu koscov na plochu meríc a následne vynásobiť uvedeným ziskom z jedinej prešporskej merice. Aj v tomto prípade platí, že ak tento údaj v 2. stĺpci 7. rubriky absentuje, nachádza sa v poznámkach na konci textu.

Vineae

Ak predkovia vlastnili vinice, údaj o tom by sa mal nachádzať v ôsmej rubrike. Tá sa vnútorne delí na päť stĺpcov, ktoré uvádzajú tieto údaje. Prvý stĺpec oznamuje plochu vinohradu v prešporských mericiach. Druhý udáva čistý peňažný zárobok z jednej prešporskej merice vinohradu. Tretí udáva počet kopáčov (robotníkov) potrebných na obhospodárenie vinohradu. Jeden kopáč sa zároveň používal aj ako plošná miera s hodnotou 2,7 áru (Snopek-Tettinger, 2017), takže ak je uvedený len počet kopáčov (a nie počet meríc), je stále možné určiť veľkosť vinohradu. 

Vo štvrtom stĺpci sa mal zapísať priemerný počet sudov vína, ktoré bolo možné vyprodukovať z úrody jedného kopáča. V poslednom, piatom, stĺpci je následne uvedená priemerná cena vína z jedného kopáča vinohradu. Ak sa tieto údaje nezapísali priamo do príslušných stĺpcov, mali by sa nachádzať v druhej časti regnikolárneho súpisu, ktorá obsahuje poznámky.

Pomaria et Pruneta

V deviatej rubrike sa mali poznamenať ovocné sady s jabloňami a slivkami, z ktorých mali úžitok jednotliví hospodári. Prvý stĺpec zaznamenáva plochu, na ktorej ovocný sad stál. Táto je uvedená v koscoch. Druhý stĺpec mal zachytiť údaje o priemernom čistom zisku z ovocia pochádzajúceho z jediného kosca sadu. V praxi však bývali tieto stĺpce vyplnené len zriedkavo.

Pecora + Pecudes

Do jedenástej a dvanástej rubriky sa zapísali hospodárske zvieratá: 

• Boves jugales – voly,
• Vaccae foetae, aut matres – otelené kravy,
• Vaccae steriles – neplodné kravy,
• Juvenci et Juvencae 3. annos superantes – voly a kravy staršie ako 3 roky,
• Juvenci et Juvencae 2. annos superantes – voly a kravy staršie ako 2 roky,
• Equi curriferi et armentales 3. annos superantes – ťažné a jazdecké kone staršie ako 3 roky,
• Equi curriferi et armentales 2. annos superantes – ťažné a jazdecké kone staršie ako 2 roky,
• Oves unum annum complentes – ovce jednoročné a viac,
• Setigeri unum annum complentes – ošípané jednoročné a viac,
• Caprae unum annum complentes – kozy jednoročné a viac.

Regnikolárny súpis sa spomedzi vyššie uvedených hospodárskych zvierat podrobnejšie venuje len oteleným kravám. V poznámkach sa spravidla uvádza, koľko dní v roku sa kravy v danej obci dojili, koľko mlieka z nich bolo možné nadojiť, akú malo cenu mlieko, teliatko i hnoj.

Sylvae & Educillum

V dvanástej rubrike sa do dvoch stĺpcov uviedla plocha lesov vlastnených jednotlivými urbárnikmi a hodnota šišiek a dreva, ktoré zvážali z lesa. V trinástej rubrike sa uvádzal zisk z hostinca. Vo väčšine obcí však tieto dve rubriky zostávali úplne prázdne.

Observationes

Štrnásta rubrika obsahovala prípadné poznámky týkajúce sa jednotlivých hospodárov. Mohlo sa tu uviesť napr. remeslo, ktoré daný hospodár vykonával. 

Záverečné poznámky

Druhá časť regnikolárneho súpisu bola spravidla zapísaná na osobitnú dvojstránku bez predtlače. Úradníci, ktorí súpis vyhotovovali, sem uviedli úradné výpočty hodnoty jednotlivých dopestovaných plodín spolu s cenou práce, ktorú museli roľníci vykonať. Tieto zistenia mali poslúžiť pre spravodlivé rozvrhnutie daní v kráľovstve.

V obciach majú väčšinou poznámky podobnú štruktúru. V úvode sa spomínajú poprední obyvatelia obce prítomní pri vyhotovovaní súpisu. Zvyčajne sa ho zúčastnil richtár spolu s prísažným(i) a ďalší zástupcovia sedliakov a želiarov. 

Nasledovali údaje o poliach. Uviedlo sa, akým spôsobom obrábajú roľníci polia, teda, či sa využíva extenzívne poľnohospodárstvo, dvojpoľný alebo trojpoľný systém hospodárenia. Ďalej sa uviedla plocha polí, na ktorých urbárnici hospodárili, spolu s ich rozdelením podľa bonity pôdy. Zápis pokračoval vymenovaním plodín, ktoré sa bežne osievali a odhadom ceny jednotlivých pestovaných plodín. Nasledoval výpočet, v ktorom sa určil zisk z jednej merice plodín, od ktorého sa odrátali náklady na prácu na poli. Tie zahŕňali hnojenie, oračku, bránenie, žatvu i zvoz úrody z poľa do dediny. Tak sa stanovil čistý zisk z jednej merice úrody. 

Podobne detailné údaje boli následne uvedené aj k lúkam. Charakterizovala sa ich bonita, stanovil sa zisk zo žatvy a odrátali sa náklady na hnojenie, kosenie, zber a zvoz sena z poľa do dediny, čím sa stanovil čistý zisk z kosca lúky, ktorý sa mal následne prepočítať na zisk z merice lúky a zapísať do príslušnej rubriky.

Obdobne detailné výpočty sa následne uviedli aj k viniciam, v prípade, že sa v obci nejaké vinice nachádzali.

V prípade otelených kráv sa uviedlo, počas koľkých dní, resp. mesiacov v roku sa doja, koľko mlieka nadoja a aká je cena mlieka. Ďalej sa stanovila cena teliatka a hnoja a odrátali sa náklady spojené s prezimovaním kravy a takto sa stanovil čistý zisk.

V závere sa uvádzali rôzne ďalšie poznámky, napr. či má obec nejaké mimoriadne úžitky, resp. škody vyplývajúce napr. z poveternostných podmienok. Na úplnom konci bol spravidla uvedený presný dátum vykonania súpisu a podpisy jednotlivých úradníkov vykonávajúcich súpis.

Už onedlho si budete môcť v pokračovaní článku prečítať, ako čítať regnikolárny súpis na praktickom príklade.