Ako správne citovať. Zdroje v genealógii
Poznáte to. Poskladali ste krásny rodokmeň. Generácie a generácie predkov, desiatky a stovky postáv mihajúce sa v čase a priestore. Zrazu však zistíte, že čosi nesedí. Zdá sa, že syn praprapraprapra babky v roku 1853 sa narodil dva mesiace po jej smrti. Očividne čosi nesedí. Stačí si overiť zdroje. Aha, že si ste si nezapisovali zdroje vašich zistení? Tak tu je problém a s ním spojené hodiny, možno desiatky hodín pátrania, na konci ktorého zistíte, že ani jeden z údajov nedokážete verifikovať. Navždy ostanete v pochybnostiach, ako to naozaj bolo. A pritom si stačilo poznamenať, že dátum narodenia pochádza zo starej fotky náhrobného kameňa (medzitým zničeného), ktorý má strýko Fedor v rodinnom archíve.
Pri skúmaní rodinnej histórie je veľmi dôležité, aby ste sledovali každú informáciu. To je dôležité nielen preto, aby ste mohli dokázať pravdivosť vašich zistení, je to tiež spôsob, ako sa k tomuto zdroju vrátiť počas budúceho pátrania. Či už vášho alebo vašich potomkov. Takto si môžeme definovať jeden z kľúčových zákonov genealógie:
Akýkoľvek údaj musí mať svoj zdroj.
Ak už citujete, treba myslieť na druhé dôležité pravidlo:
Citujte to, čo vidíte.
Ak sa v knihe o histórii rodnej obce pradeda dočítate, že uhorel ako dobrovoľný hasič a nikdy ho nenašli, nepracujte s touto informáciou ako s hotovým faktom, ale odvolajte sa na zdroj informácie a teda „Podľa knihy XY pradedo uhorel ako dobrovoľný hasič…“. Možno totiž časom zistíte, že počas požiaru len tajne ušiel z rodnej obce do sveta.
10 kľúčových dát pre správne citovanie:
- Meno tvorcu (autora)
- Rok
- Názov (ak ide o odkaz na príspevok (článok v časopise, kapitola v knihe…) treba okrem názvu príspevku uviesť aj názov zdrojového dokumentu, t. j. časopisu, knihy…)
- Označenie média (napr. CD, online…)
- Poradie vydania (dôležité, ak nejde o prvé, prípadne jediné vydanie)
- Miesto vydania a vydavateľ
- Edícia
- Číslovanie v rámci položky (ročník, číslo, rozpätie strán)
- Štandardné identifikátory (ISBN, ISSN, DOI)
- Informácie o dostupnosti, prístupe a umiestnení (URL adresa, umiestnenie v archíve, knižnici…)
Norma STN ISO 69 rozlišuje tri spôsoby citovania:
- Systém mena a dátumu (harvardský systém)
Príklad:
Pri práci na zostavení rodokmeňa sa odporúča dať si pozor na citovanie zdrojov, človek tak predíde mnohým chybám (Blažková, 2014).
Uvedenie zdroja v zozname použitej literatúry:
Blažková, S. 2014. Ako zostaviť rodokmeň. Bratislava : GENI. 56 s.
- Číselný systém
Príklad:
Kvalitná genealogická práca má kvalitne spracovanú aj časť venovanú použitým zdrojom. [5].
Uvedenie zdroja v zozname použitej literatúry:
5. HOUSKA, Josef. Rodokmeň rodiny. Bratislava : GENI, 2014. 514 s. ISBN 4785-1254.
- Priebežné poznámky (poznámky pod čiarou)
Príklad
Rodokmeň bez správneho zdrojovania je akoby ste si ho vycucali z prsta.³
____________________________
³ RODOPISEC, Ignác. Rodokmene na objednávku. Bratislava : GENI, 2014. 13 s. ISBN 5498-5486-2.
Nech už sa rozhodnete pre ktorýkoľvek systém, myslím, že nespravíte chybu. Jedinou dôležitou zásadou je začať pracovať s týmto systémom hneď na začiatku a držať sa ho po celý čas. Nie je totiž väčšie nešťastie, ako keď budete citovať raz tak, inokedy inak. Vlastne je – ak nebudete citovať vôbec.
Pri uvádzaní zdroja treba rešpektovať niekoľko základných pravidiel. Každý údaj v odkaze musí byť zreteľne oddelený od nasledujúceho interpunkčným znamienkom (bodka, čiarka…). Ak sú v dokumente viac ako 3 mená, stačí uviesť prvé. Ostatné mená je možné vynechať a za posledným menom sa uvedie skratka „et al.“. Údaje obsiahnuté v bibliografickom odkaze čerpáme z titulného listu, alebo tiráže dokumentu.