Berná rula a kataster

Českí kolegovia genealógovia veľmi často využívajú vo svojej práci výsledky tzv. Bernej ruly, Tereziánskeho katastra, Jozefínskeho katastra, alebo tzv. stabilného katastra. Niežeby v regióne Slovenska boli tieto termíny neznámym pojmom.

Hoci sme s Čechmi žili v spoločnom štátnom útvare aj v minulých storočiach, predsa len odlišnosti v uhorskej časti Rakúsko-Uhorskej monarchie oproti ostatným jej častiam boli v niektorých prípadoch markantné. Uhorský daňový systém nepoznal niečo také, ako je zdaniteľnosť šľachty. A kataster znamená aj súpis vecí, osôb a nehnuteľností, slúžiacich aj na zdanenie. Berná rula je v podstate to isté – v preklade do dnešného jazyka by sme ju mohli nazvať daňovým predpisom, pričom ide o prvú najstaršiu formu katastra. S troškou zveličenia je teda možné povedať, že problém je v uhorskej šľachte.Berná rula bol súpis rustikálnej pôdy sedliakov, ktorú obrábali na základe urbárskeho práva, vykonaný na základe zákonného článku z r. 1647. Budovanie tohto systému bolo ukončené v roku 1654. Hovorí sa jej aj „prvá berná rula“.

Nové preverenie držby pôdy bolo vykonané v roku 1680 a platilo až do r. 1748. Tento nový kataster sa nazýva aj „druhá berná rula“.

Začiatkom 18. storočia sa v Čechách začal nový súpis, ktorý však už zahŕňal aj pôdu dominikálnu (panskú). Po vzore Čiech nariadila panovníčka Mária Terézia v roku 1744 podobný súpis aj na ostatnom území monarchie. Súpis skončil v roku 1748 a nazýva sa Tereziánsky kataster, alebo aj „tretia berná rula“.

Následne pokračovali práce na úprave katastra, najmä dominikálnej pôdy. Výsledok týchto prác, ukončených v r. 1756 sa nazýva „štvrtá berná rula“.

Všetky doteraz uvedené systémy pozostávali zo súpisov, či iných dokumentov, len výnimočne obsahovali náčrtky. Až syn Márie Terézie, panovník Jozef II.,  nariadil v roku 1785 vymeriavanie a zobrazenie pozemkov. Meranie bolo ukončené v roku 1789. Jeho výsledkom je kataster, ktorý nazývame aj Jozefínsky kataster.

Ako bolo spomenuté už vyššie, šľachta bola nespokojná s týmto stavom a po smrti Jozefa II. dosiahla zrušenie tohto katastra. Výsledky získané mapovaním nechala šľachta spáliť.

Namiesto zrušeného Jozefínskeho katastra začal platiť predošlý Tereziánsky kataster. Nakoľko však ani ten nebol celkom vyhovujúci, panovník Leopold II. zaviedol systém, ktorý bol kompromisom medzi oboma predchádzajúcimi katastrami. Tomuto katastru sa hovorí aj Tereziánsko-jozefínsky kataster. Tento kataster platil až do zavedenia tzv. stabilného katastra v roku 1860.

Vybudovanie stabilného katastra bolo nariadené patentom o pozemkovej dani, ktorý vydal cisár František I. v roku 1817. Opäť však pre odpor uhorskej šľachty, ale aj nedostatok odborníkov, nedošlo na území Uhorska k jeho realizácii. Stalo sa tak až po revolúcii v roku 1848.

V súvislosti s vlastníctvom pozemkov ešte poznáme neskorší výraz – komasácia. Komasácia znamená sceľovanie množstva pôdy jedného vlastníka v rôznych katastroch do jedného celku. Komasácie prebiehali v rôznych obciach v rôznom období, skôr podľa potreby vlastníkov pôdy, a to v druhej polovici 19. storočia, ale pokračovali aj v storočí nasledujúcom.

Vzhľadom k odporu uhorskej šľachty voči snahám o zavedenie prehľadu vlastníctva (najmä z pohľadu zdaňovania) nie sú zachované doklady z berných rulí, či jednotlivých katastrov v ucelenej podobe. Ak sa však zachovali, je možné ich hľadať v štátnych archívoch, vo fondoch Krajských súdov, alebo v pobočkách štátnych archívov, v urbársko-komasačných písomnostiach.