Benešove dekréty

Dekréty prezidenta republiky (Benešove dekréty) sú jedným z najcitovanejších právnických materiálov v súčasnej politickej praxi v Slovenskej republike i v zahraničí. Predmetná

Benešove dekréty stratili účinnosť, preto ich nemožno namietať na základe tvrdenia, že sú v rozpore so súčasnou európskou legislatívou. Nemožno

Teória práva rozoznáva a robí rozdiel medzi platnosťou právnej normy a účinnosťou právnej normy. Platnosť právnej normy znamená, že táto

Slovenskú republiku zaväzuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd s účinnosťou od 18. marca 1992. Podľa tohoto

Československo a Maďarsko uzavreli dohodu o výmene obyvateľstva 27. februára 1946. Na základe tejto dohody z každého štátu približne 75

Prezident Eduard Beneš začal vydávať dekréty počas svojho exilu v Londýne. Takýmto spôsobom vydávali právne normy v exile aj predstavitelia

Nemci žili na Slovensku od stredoveku a vzťahy medzi nemeckým obyvateľstvom a slovenským boli dobré. Pred druhou svetovou vojnou nie

Prezident Československej republiky Eduard Beneš vydával v rokoch 1940–45 dekréty, ktorými upravoval najdôležitejšie ústavné problémy. Právno–teoretickým základom vydávania dekrétov bol

Ústavní soud České republiky rozhodl dne 8. března 1995 v plénu ve věci návrhu R. D., zastoupeného advokátem JUDr. K.

Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé usneslo se 28. března 1946 na tomto ústavním zákoně: Čl.I. (1) Prozatímní Národní shromáždění schvaluje