Čo sa ako jeden poddanský alebo sedliacky dom má chápať
Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V prvej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „Čo sa ako jeden poddanský alebo sedliacky dom má chápať“. Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.
Prwny Punkt | Prvý bod. |
Čo se skrze geden Poddanský neb Sedlacký Dům má rozuměti. |
Čo sa ako jeden poddanský alebo sedliacky dom má chápať. |
§.I. | §.I. |
Poněwačž wsseligaké Panské Danky, a Urbarské Roboty y Powinnosti podle wlastnosti sedlackých Domůw, a Gruntůw narizené byty musegu, takowé pak Domy, neb Grunty ne na každém myste gednake, ale gak podle poľožený Chotara, tak též y ginych Příležitostech, neb Nepřiležitostech powažené byty magu: protož w tomto VLASTNÉ OBECNÉ USTANOVENIA za sprawedliwé se gest vznalo, aby se na geden wnitrný Domowný Grunt gedneho celeho sedlackého Gruntu, to gest na Dům, na Dwor, a na Plac na Stodolu tolko zemy dalo, kdežto by se dwé Presspurské Měrice zboža wysaty mohly: a to syce takowým Spusobem, že čokoliw by se domownému Gruntu od dwech Presspurských Měríc meneg dalo, to wssecko by se na giných zewnitrných chotarských Gruntech wynahradyty muselo: na proty tomu pak čokolwék by domowný Grunt od předgménovanég Míry wíceg dostal, podobným Spusobem by se to od zewnitrnyho Gruntu odgaty, a odrazity muselo: gestli by pak takowý Pričynek, a pridawek zemy ták maly byľ, žeby od gedneg čtwrteg častký Presspurskég Měrícy w sobě wíceg neobsahowal, tehdy na takowu častečzku zemy, gakožto na malu, a chatrnu Wěc pozorowaty se nemá. | Pretože všelijaké panské dávky a urbárske roboty a povinnosti podľa vlastnenia sedliackych domov a gruntov majú byť nariadené, a keďže domy alebo grunty nie sú na každom mieste rovnaké, ale ako podľa položenia chotára, tak tiež podľa iných výhod alebo nevýhod zvážené majú byť: preto v tomto …………………………. za spravodlivé sa uznalo, aby sa na jeden celý sedliacky grunt, teda na dom, dvor a miesto na stodolu toľko zeme dalo, kde by sa dve prešporské merice obilia vysiať mohli: a to síce takým spôsobom, že čokoľvek by sa domovému gruntu menej od dvoch prešporských meríc dalo, to všetko by sa na iných vnútorných gruntoch chotára vynahradiť muselo: naproti tomu potom čokoľvek by domový grunt navyše od prv menovanej miery dostal, podobným spôsobom by sa to od vnútorného gruntu odňať muselo: ak by však taký prídavok zeme taký malý bol, žeby nemal viac než jednu štvrtinu prešporskej merice, vtedy sa taká čiastka za malú považovať má a nemá sa z nej vymeriavať urbársky základ. |
§.II. | §.II. |
Ku celemu sedlackému Domu na zewnitrném chotarském Grunte magu se daty Sestnast Role, Dyly, neb Zemy, do kterého gedneho každeho Dyla dwé Presspurské Měrice obily wysyty by se mohli: Luky pak na šest Koscuw, které w gednem Roku dva krat se kosyty mužu. | Ku celému sedliackemu gruntu sa má prideliť ……. dielov rolí alebo zeme, pričom do každého dielu sa musia dať vysiať dve prešporské merice obilia. Ku gruntu sa tiež majú pridať lúky na …………… koscov, ktoré v jednom roku dva razy sa kosiť smú. |
§. III. | §. III. |
Gestliby pak nekde predgménovanym Dilom a Lukam nětčo vbywalo, a zchazelo, techdy takowy Nedostatek na misto gedneho Dyla zeme z Luku na gedneho Kosca, a opět na misto Luky na gedneho Kosca, z gedným Dylom země muže se wynahradity: Gakowežto ku wynahradzeny Luk wyznačené Role, neb na misto Roly dane Luky, tak rowne, kdyžby na misto nedostawagjcýho wnitrnýho Gruntu, Luky, aneb země dane byly, vplnu Slobodu mužu poddany vžiwati, ani s tych žadným Spusobem nemužu byty wytworeny. | Keby niekde vyššie popísaným dielom poľa a lúkam niečo chýbalo, vtedy smie sa taký nedostatok na miesto jedného diela zeme lúkou na jeden kosec a opäť na miesto lúky na jeden kosec jedným dielom zeme vynahradiť: takéto role vyznačené k vynahradeniu lúk alebo namiesto rolí dané lúky tiež, keby boli dané ako náhrada za malý grunt, slobodne ich môžu poddaní užívať a nemôžu byť súčasne pridelené iným roľníkom. |
§.IV. | §.IV. |
Wssecko to, čo wysseg o gednem celém sedlackém Grunte gest doľoženo, má se podle prislussneg Myry Rowností, y o polowicy, čtwrteg, aneb osmég Cžastky gedneho sedlackého Gruntu rozuměti. | Všetko to, čo vyššie o jednom celom sedliackom grunte je doložené, má sa podľa príslušnej miery rovností, teda aj o polovici, štvrtine alebo osmine jedného sedliackeho gruntu rozumieť. |
Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.