Diárium Jozefa Gabrieňa (Liptov 19. storočia) 9. časť

Pozoruhodné zápisky Jozefa Gabrieňa (1810 – 1887) zachytávajú udalosti horného Uhorska v 19. storočí. Približujú nám sociálne, hospodárske, politické, ale aj prírodné pomery vtedajšieho Liptova, v mnohom podobné aj ostatným častiam Uhorska. Napríklad na klimatických pomeroch a ich vplyve na (ne-)úrody je nádherne vidieť následné vlny cholerových epidémií. Jozef Gabrieň žil v Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupči. Dnes vám vďaka Petre Mojíkovej prinášame deviatu časť.  Zápisky sú v pôvodnom znení tak, ako sa zachovali v originálnom zázname.

Príhody političné V.

1848 Ministerstvo Uherské sa zriadilo, ale jaký výsledok z toho vzniknul? Chorváti na to krivo pozerali, s vojskom skrze Jelačiča vedeným do Uherskej krajiny vtiahli. Vojsko, které na ten čas bolo v Uherskej krajine, dostálo za svoju krajinu a bránilo si zákony Cisárom Sanctivované, tak že v Uherskej krajine Ministerstvo Res Publicu v krajine vyhlásilo. Ale vlády nechcú trpieť nikde takovú Respublicu, následkom čeho táto vojna nazvaná bola Revotiou. A když náš Cisár Ferdinand piaty dobrotivý jmenovaný Trúnu sa zriekol a korunu svojmu bratovi Karolovi odal, tento takovú neprijmúc svojmu synovi Franz Josephovi poručil. Nový Cisár Franz Joseph necítiac pokoj v Uherskej krajine so svojim vojskom vyviesť Ruského Cára požiadal o pomoc a tento poslal do našej krajiny 600 000 vojska svojho pod velitelstvom Paskeviča k pokoreniu Uherskej krajiny. Čo títo so svojou presilou aj urobili, ponevač

1849 roku Uherské vojsko pri Arade nemohúc presile odolať zbroj na Comando Görgey Artura zložilo, následkom čeho naša krajina prišla pod obleženia. Pod týmto obležením pri Arade obesili Generálov dvanásť, kterí pri tom Uherskom vojsku Comando viedli a v celej krajine prvšie Úrady boli zhodené, jak Stoličné, tak Mestské, a na miesto tých samými Nemci Úrady boli obsadené.

V tento rok Uherská krajina mala už aj svoje peniaze strieborné aj papierové, ale pod obležením papierové peniaze každý musel odať a takové popálili, pri čom nejeden sa musel dívať, keď jeho majetok pálili a skrze to mnohí velkú škodu zakúsili za tým.

1850 vznikli okrem velkých portií Monopol Dohánu, Štemple, Accis (accis = spotrebná daň – pozn. prepisovateľa) od mäsa, vína, páleníc a piva.

Dohánu dostal funt za osem xlu (xlu = grajciarov – pozn. prepisovateľa) do tohoto času kdekolvek, alebo si mohel sám produkovať, od tohoto času skrze Monopol funt koštuval sprvu desiatnik, to bolo 8 Groši a 1 Grajciar šajnových, neskoršie funt už koštuval dvadsiatnik, to jest 18 Groši a 2 xlu, potom neskoršie zas zlatý šajnový, za tým tri xlri dva lóty. Teraz už nesmie vidieť čo kupuje za tri xlri v papieri zakrútený paklík. Dokud byl dohán lacnejší, tak sa netiahli ludia, obzvlášť mladí do fajčenia ako teraz, keď je drahý a planý.

Do tohoto času ludia nevedeli čo sa štemple, teraz ale vie čo sa štemple obzvlášte ten, čo sa rád pravotí (štempel – z nem.,  pečiatka – pozn. prepisovateľa).

Accis od mäsa sme nevedeli jaký jest a s tým zavedený poriadok byl nasledujíci – mäsiar nesmie hovado prv zabiť, dokud nezaplatí, a síce od kusa rožnieho, buďto väčší alebo menší, ktorý už necicá 2 flri (flri = florény – pozn. prepisovateľa) 52 xlri, od telaťa spod cecka 18 xlri, tak aj od barana alebo ovce. Aj každý jednotlivec, když pre sebe neco zabije alebo brava zakole povinný jest platiť, že ale naše Mesto vše na tri roky túto árendu pre sebe od Štajramtu (Štajeramt – z nem. daňový úrad – pozn. prepisovateľa) prevezme a potom mäsiarom v tej istej cene Accus odá, tedy privátni od tohoto platenia sú oslobodení. Jestli by ale mäsiari prevzali árendu Štajramtu na svoju ruku, tedy privátni by museli svoje zabíjania a klania svíň platiť.

Od vína predavač po drobnom platí od okovu 80 xlri.

Pálenice pálenky a pivovare piva sa velmi draho odplácajú.