Kapitoly z vojenských dejín Slovenska 9. (Genealogický výskum)

Článok priamo nadväzuje na predchádzajúce kapitoly, keďže pre rekonštrukciu vojenského života je nevyhnutné poznať nielen vojenský útvar, dĺžku vojenskej služby, vek brannej povinnosti a ďalšie údaje, ale pre samotné pochopenie problematiky je vhodné vedieť si predstaviť i každodennosť vojenčiny.

V roku 1868 bola v Rakúsko-Uhorsku zavedená všeobecná branná povinnosť, ktorá bola v platnosti až do jeho rozpadu v roku 1918. Z toho vyplýva, že počas tohto obdobia minimálne tri generácie mužov, ktorí boli uznaní za schopných vojenskej služby a neboli zaradení k náhradnej zálohe, ktorá absolvovala len osemtýždňový základný výcvik, túto službu aj absolvovalo. Samozrejme, aj tu sa vyskytovali rôzne výnimky.

Od povinnej aktívnej základnej vojenskej služby boli oslobodení kandidáti na kňazské povolanie a vysvätení kňazi všetkých konfesií a boli zadelení priamo do náhradnej zálohy. Do náhradnej zálohy prijali na vlastnú žiadosť aj pedagógov a poslucháčov pedagogických a ďalších špeciálnych či odborných škôl a ústavov.

Širokú možnosť špekulácií majetnejším roľníckym vrstvám povoľovali tie paragrafy branných zákonov, ktoré sa týkali majiteľov zdedených poľnohospodárskych majetkov. Pokiaľ takýto vojnopovinný muž zdedil poľnohospodársky majetok takej veľkosti, že stačil na výživu päťčlennej rodiny, jeho výnos prekročil štvornásobok hodnoty samotného majetku a majiteľ ho sám obhospodaroval, bol zbavený povinnej základnej vojenskej služby a automaticky ho zadelili do stavu náhradnej zálohy.

V záujme finančnej úspory štátnej pokladne, z povinnej aktívnej základnej služby boli uvoľnení tzv. vydržiavatelia rodín, od ktorých dokázateľne boli závislí ďalší rodinní príslušníci. Majetnejšie vrstvy, okrem zákonom legalizovaných výnimiek, v značnej miere využívali vo svoj prospech aj prebujnený byrokratický a korupčný systém, ktorý dovoľoval zneužívanie úradného postavenia a hodnosti. Hľadali rôzne spôsoby, aby ich príbuzných, známych atď. zaraďovali do náhradnej zálohy, alebo ako fyzicky nespôsobilých vynímali z vojenskej evidencie.

V období od zavedenia všeobecnej brannej povinnosti viedlo Rakúsko-Uhorsko dva vojnové konflikty, v ktorých boli nasadení aj vojaci z územia dnešného Slovenska. V roku 1878 prebehla okupácia Bosny a Hercegoviny a v rokoch 1914 až 1918 svet pohltila 1. svetová vojna.

V rokoch 1845 až 1868 bola vojenská služba v dĺžke 8 rokov a z územia Slovenska ročne v priemere odvádzali 4 000 až 6 000 mužov. V tomto období viedlo Rakúske cisárstvo taktiež viaceré vojnové konflikty, napríklad v rokoch 1859, 1864 a 1866.

Do roku 1802 bola ale cisárskym patentom zo 4. mája doživotná vojenská služba skrátená na 10 až 14 rokov.

Informáciu o tom, či skúmaná osoba absolvovala vojenskú službu môžeme získať napríklad z matrík alebo zo súpisu z roku 1869. Tu sa môžu nachádzať informácie ako „vojak“, „vojak v zálohe“, „vyslúžený obecný pri riadnom vojsku“, prípadne aj označenie konkrétnej vojenskej jednotky (napr. IR Nr. 12 – 12. peší pluk). Ak takúto informáciu nenájdeme, tak to automaticky neznamená, že skúmaná osoba neabsolvovala vojenskú službu. Šance sa zvyšujú hlavne pre vekovo vhodné ročníky po roku 1868.

Pred samotným archívnym výskumom je vhodné poznať okrem mena a priezviska, dátumu (niekedy stačí rok) a miesta narodenia aj vojenskú jednotku, v ktorej daná osoba slúžila. Do vojenských jednotiek boli branci prideľovaní spravidla na základe doplňovacieho vojenského obvodu, v ktorom bývali. Pomôckou pre určenie vojenského obvodu a teda vojenskej jednotky môžu byť jednotlivé zaradenia v predchádzajúcich kapitolách tohto seriálu, tabuľková pomôcka na stránke Kriegsarchivu, pre Uhorsko časť Königreich Ungarn a najmä pre 1. svetovú vojnu doplňovacie obvody na stránke velkavojna.sk.

Teraz sa môžeme obrátiť na konkrétny archív, v ktorom by mali byť uložené informácie (napr. matričné záznamy, kmeňové listy / osobné spisy) o hľadanej osobe. Výber archívu záleží najmä na ročníku narodenia hľadanej osoby. Základné inštitúcie sú Vojenský historický archív v Bratislave, Vojenský ústredný archív v Prahe (časť Vojenský historický archív) a Vojenský historický archív vo Viedni (Kriegsarchiv).

Vojenské matriky sa rovnako ako cirkevné a civilné členia ma matriky narodených, sobášených a zomrelých. Zbierka vojenských matrík ohraničená časovým obdobím 1673 – 1949 sa nachádza vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Najstaršia dochovaná vojenská matrika je posádka Komárno z rokov 1673 – 1682. Záznamy sú členené podľa vojenských útvarov, takže pre vyhľadávanie je nevyhnuté poznať napríklad číslo a druh pluku. Pokiaľ sa vojak počas vojenskej služby oženil, mal deti alebo umrel, tieto údaje by mali byť zaznamenané vo vojenských matrikách.

Osobné zložky vojakov sú uložené nasledovne:

Kmeňové doklady vojakov a poddôstojníkov podľa roku narodenia:

• 1921 a mladší – Vojenský archív – centrálna registratúra Trnava,
• 1911 až 1920 – Vojenský historický archív v Bratislave,
• 1910 a starší – Vojenský ústredný archív v Prahe.

Osobné spisy dôstojníkov a práporčíkov podľa roku narodenia:

• 1902 a mladší – Vojenský archív – centrálna registratúra Trnava,
• 1901 a starší – Vojenský ústredný archív v Prahe.

Doklady vo Vojenskom ústrednom archíve v Prahe sú v rôznom stupni spracovania a významná časť z nich je skartovaná.

Dochovanosť kmeňových listov podľa roku narodenia je nasledovná (stav spracovania k začiatku roku 2013):

• 1903 až 1910 – kmeňové listy boli z väčšej časti skartované na počiatku 90-tych rokov 20. storočia. Zachované boli okrem dôstojníkov a významných osobností aj kmeňové listy príslušníkov druhého československého zahraničného odboja.
• 1901 až 1902 – kmeňové listy sú dobre dochované a spracované a vyhľadávanie v nich je spravidla veľmi úspešné.
• 1887 až 1900 – kmeňové listy boli takmer všetky v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia skartované. Selekciou prešli kmeňové listy dôstojníkov z povolania a významných osobností.
• 1878 až 1886 – kmeňové listy sú dobre dochované a spracované a vyhľadávanie v nich je spravidla veľmi úspešné.
• 1865 až 1877 – kmeňové listy sú dobre zachované, ale nie sú dostatočne archívne spracované, aby v nich bolo možné efektívne vyhľadávať. V súčasnosti je spracovanie pri ročníku 1873, staršie ročníky čakajú na spracovanie.
• 1750 až 1864 – veľmi torzovité zachovanie a pravdepodobnosť pozitívneho výstupu je veľmi malá. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že z tohto obdobia sa zachovali kmeňové listy dôstojníkov z povolania a patentálnych invalidov ubytovaných v karlínskej Invalidovni v Prahe, a to veľmi zlomkovite.

Vo Vojenskom ústrednom archíve v Prahe sú pre príslušníkov armády zo Slovenska okrem kmeňových listov uložené aj vojenské kvalifikačné listy významnejších vojenských osobností z rokov 1784 až 1932. Tieto dokumenty obsahujú množstvo osobných a služobných údajov, ich súčasťou môžu byť napríklad aj vysvedčenia zo škôl a kurzov, záznamy o udelení vyznamenaní a osobné hodnotenia.

Ďalšie významné dokumenty mapujúce vojenskú kariéru sa nachádzajú v Kriegsarchive vo Viedni. Komunikácia pre Slovensko spravidla prebieha cez maďarského pridelenca v tomto archíve. Kriegsarchiv je od roku 1945 oddelením Rakúskeho štátneho archívu a uchováva archiválie viažuce sa k vojenským dejinám monarchie od 16. storočia až do roku 1918.

Medzi najdôležitejšie dokumenty Kriegsarchivu, v ktorých sa nachádzajú aj údaje pre Slovensko sú:

• dokumenty o návrhoch na vyznamenania (Auszeichnungen) a údaje o vojnových stratách (Kriegsverluste) – úmrtie, zajatie, zranenie a pod. z obdobia 1. svetovej vojny (1914 – 1918), ročníky cca 1865 až 1900.
• kmeňové listy (Grundbuchsblätter) pre roky narodenia 1849 a staršie. Ročníky narodenia 1850 až 1899 vojakov narodených v Uhorsku a slúžiacich v rakúsko-uhorskej armáde boli zničené počas 2. svetovej vojny.
• odvodové zoznamy a tabuľky c. a k. armády (Musterlisten a Standestabellen) z rokov 1740 až 1820 (ročníky cca 1720 až 1800). Tieto osobné dokumenty vznikli pre potreby vojenských odvodov (konskripcie) od počiatku vlády Márie Terézie. Zoznamy odvedených brancov obsahujú priezvisko, krstné meno, funkciu, miesto narodenia, krajinu narodenia, vek, vierovyznanie, rodinný stav, civilné povolanie, telesné miery, mená a vek detí a údaje o vojenskej kariére. Tabuľky počtu reprodukujú iba personálne zmeny za určitý časový úsek. Ďalšie osobné údaje sa dajú zistiť v odvodových súpisoch (Assentlisten), odvodových protokoloch (Assentprotokolle) a prevodných zoznamoch (Transferierunglisten).
• spisy registratúr vojenských úradov z rokov 1557 až 1918. Pre výskum do roku 1740 tvoria tieto záznamy hlavný zdroj. V období pred týmto rokom sa v nich zväčša nenachádzajú osobné spisy, ale predovšetkým špeciálne podrobné informácie, napr. o vymenovaniach, povýšeniach, vyznamenaniach, sobášoch, penzionovaní, rozsudkoch vojenských súdov a o úmrtiach. Pri výskume dôstojníkov a vojenských úradníkov je šanca získať nejaké údaje oveľa väčšia ako v prípade osôb z mužstva.

Aké informácie môžeme očakávať od kmeňového listu?

Vojenské kmeňové listy ako súčasť kmeňovej knihy náhradného telesa tvoril spočiatku iba jeden list, v ktorom bol uvedený vedľa základných osobných údajov vojaka i popis jeho osoby a potom všetky zmeny v jeho vojenskej službe, ktorými prešiel od nástupu prvej činnej služby. V druhej polovici 19. storočia sú uvádzané i ďalšie zmeny v brannom pomere vojenskej osoby i zmeny v pomere vojaka v zálohe, výsledky vykonaných prieskumných konaní (Superarbitration), ktoré v pochybných prípadoch mieru zisťovali schopnosti k vykonaniu vojenskej služby. Kmeňové listy často zaznamenávali i mená rodičov, údaje o sobáši, narodení detí, udelení invalidného dôchodku alebo prídavkov za zranenie, údaje o úmrtí a pod. Bohužiaľ, často hľadané údaje z obdobia 1. svetovej vojny boli zaznamenávané skôr nedôsledne a niekedy úplne chýbajú.

Často hľadaným údajom z obdobia 1. svetovej vojny sú údaje o vojnových stratách (napr. zabitie v boji, zranenie, zajatie). Odkazy na online databázu Kramerius poskytuje Vojenský historický ústav Praha, kartotéka padlých v 1. svetovej vojne sa nachádza aj na stránkach Vojenského ústredného archívu v Prahe a prípadnou ďalšou možnosťou môžu byť rôzne dobrovoľnícky budované databázy, ako napr. databáza na stránke velkavojna.sk.

Približne tretina všetkých žiadostí podaných do Vojenského historického archívu v Prahe je vybavená úplne negatívne. V prípade Kriegsarchivu je úspešných približne 50 až 60 % žiadostí.

Ak sa nám nepodarilo získať žiadne archívne materiály aj napriek tomu, že skúmaná osoba absolvovala vojenskú službu, prípadne sa zúčastnila aj konkrétneho vojnového ťaženia, tak výskum vykonávame nepriamo pomocou vojenského útvaru, v ktorom daná osoba slúžila. Snažíme sa skúmať vojenský útvar a jeho polohu v priestore a čase počas vojny, a tak aspoň nepriamo získať informácie, kde a kedy sa jeho príslušníci pohybovali. Tento spôsob výskumu môže byť samozrejme obohacujúci aj pri osobách, pri ktorých sa nám údaje z archívov podarilo zaobstarať.

Použitá literatúra:

DANGL, Vojtech – SEGEŠ, Vladimír. 1996. Vojenské dejiny Slovenska III. zväzok 1711 – 1914. Bratislava : MO SR vo Vojenskej informačnej a tlačovej agentúre, 1996. 241 s. ISBN 80-88842-02-6.

FLOSMAN, Martin. 2013. Aktuality z Vojenského historického archivu pro badatele z řad soukromých genealogů. In Genealogické a heraldické listy. ISSN 1212-9631, 2013, roč. 33, č. 2, s. 91-96.

JIRÁSKOVÁ, Alena. 2011. Představujeme naše archivy Vojenský historický archiv v Praze. In Genealogické a heraldické listy. ISSN 1212-9631, 2011, roč. 31, č. 2, s. 71-79.

TEPPERBERG, Christoph. 1997. Viedenský vojenský archív a jeho pramene s osobným zreteľom na slovacikálny genealogický výskum. In Genealogicko-heraldický hlas. ISSN 1335-0137, 1997, roč. 7, č. 1, s. 8-21. (erráta č. 2/1997)

KOLEKTÍV autorov (redakcia KAHULA, Ján). 2013. Průvodce po Rakouském státním archivu ve Vídni pro českého návštěvníka. Praha : Národní archiv a Scriptorium, 2013. 912 s. ISBN 978-80-7469-026-6 (NA), 978-80-87271-77-3 (Scriptorium).

Vojenský historický ústav [online]. [cit. 18. 9. 2015]. Dostupné na internete: http://www.vhu.sk/

Vojenský historický ústav Praha [online]. [cit. 18. 9. 2015]. Dostupné na internete: http://www.vhu.cz/

Vojenský ústřední archiv [online]. [cit. 18. 9. 2015]. Dostupné na internete: http://www.vuapraha.cz/

Österreichisches Staatsarchiv [online]. [cit. 18. 9. 2015]. Dostupné na internete: http://www.oesta.gv.at/

Veľká vojna a územie Slovenska 1914 – 1918 [online]. [cit. 18. 9. 2015]. Dostupné na internete: http://velkavojna.sk/