Keď už nepomáhajú matriky ani súpisy
Preštudovali ste už všetky matriky, o ktorých ste predpokladali, že by mohli obsahovať zápisy predkov? Preštudovali ste aj všetky dostupné súpisy obcí, v ktorých bývali? Dá sa ešte niečo zistiť o Vašich predkoch? Dajú sa zistiť ešte ďalší predkovia? Je to síce ťažké, často krát bezvýsledné, ale niekedy môže byť ďalšie úsilie korunované úspechom, a to nie hocijakým!
Cechové knihy – v prípade, že Váš najstarší predok sa živil nejakým remeslom, je veľmi pravdepodobné, že bol združený v cechu príslušného remesla. Cechy viedli cechové knihy, v ktorých boli zaznamenávané mená prijatých i vyučených učňov, vlastných i privandrovaných tovarišov, vyučených vlastných i cudzích majstrov. Z ďalších cechových písomností (cechové artikuly, vyúčtovania, atď.) sa môžete dozvedieť čo-to o živote remeselníkov, tovarišov a učňov. Cechálie sú uložené rôzne. Nie je možné sa spoliehať na jeden druh archívu – možno ich nájsť napr. aj v regionálnych múzeách (napr. Záhorské múzeum v Skalici, Habánske múzeum vo Veľkých Levároch, Hornonitrinske múzeum v Prievidzi, atď.).
Mestské knihy – ak bol Váš predok obyvateľom mesta, možno o ňom niečo nájsť v mestských knihách. Patria sem napr. pozemkové knihy, knihy kúpnopredajných zmlúv a záloh, knihy o deľbe majetku, dedičstve, testamenty, pozostalosti, inventáre, alebo sirotské knihy. Ide teda o dokumenty so vzťahom k majetnejšej vrstve obyvateľstva. Hľadať ich treba skôr v mestských archívoch.
Dedičské spisy – Váš predok nemusel byť ani mešťan na to, aby ste sa o ňom, či jeho rodine nemohli dozvedieť z dedičských spisov. Hľadať ich je možné vo fondoch okresných súdov (do r. 1951), od r. 1952 do r. 1992 vo fondoch štátnych notárstiev. Tieto fondy sú uložené v pobočkách štátnych archívov (bývalé okresné archívy).
Pasy, evidencie osôb, štátne občianstvo – vo fondoch okresných úradov a bývalých okresných národných výborov, resp. obvodných notárskych úradov, je možné nájsť spisy dokumentujúce žiadosti o vydanie pasu, pasové protokoly (vhodné v prípadoch vysťahovalectva, alebo odchodu za prácou do zahraničia), alebo spisy týkajúce sa domovskej, či štátnej príslušnosti. V žiadostiach o vydanie pasu môžeme nájsť uvedený dôvod žiadosti, opis osoby, či dokonca fotografiu.
Súdna agenda – zaujímavým nazretím do života predkov môžu byť aj súdne spisy – či už občianskych sporov, alebo trestných vecí. Vzhľadom k tomu, že ide často o rozsiahly archívny materiál, je vhodné nahliadnuť najskôr do inventárov a pokúsiť sa nájsť hľadané priezvisko, aby ste sa tak vyhli zbytočnému prehrabávaniu sa množstvom dokumentov.
Rodové archívy, archívy panstiev – Váš predok nemusel byť šľachtic a aj tak sa môže vyplatiť nahliadnuť do archívov príslušných panských rodov, či samotných panstiev, na ktorých Vaši predkovia žili. Môžete sa dozvedieť niečo o ich povinnostiach, alebo o prisťahovaní na panstvo, či naopak – o úteku z panstva. Rovnako tak sa o nich môžete dozvedieť aj z protokolov súdnej stolice, ak boli svedkami, či nebodaj priamo aktérmi nejakého zločinu. Z výpovedí svedkov sa mnohokrát dá vykresliť obraz vtedajšej doby, alebo charakteristika osôb (aj keď len vyjadrená subjektívne). Môže sa Vám potom napríklad stať, že zistíte, že Vášho predka niekto označil expresívnym výrazom „beštetiktkurvisin“, vo voľnom preklade „určite zku…syn“ (viď snímok)….;-)
Zdravim, chcem sa spytat ci mi neviete poradit. Viem, ze moj pradedko od Nitry (nar. 1900) vela cestoval, robil vo Francuzsku, Nemecku, tusim aj Bulharsku. Zaujimalo by ma, ci sa uchovavaju aj pasy a ci by som niekde mohol najst aj ten jeho. Pripadne ci v pasovych protokoloch su zaznamenane aj peciatky. Mate s tym nejaku skusenost? Vdaka
Mam trochu podobny problem s dedom, chcem zistit kde presne pracoval a ako sa tam vtedy zilo, pracoval v Belgicku niekde pri Liege (1930-1941), pravdepodobne v bani, bol aj zraneny, babka pricestovala o nieco neskor za nim a bola tam niekde na lieceni, viem ze posielal peniaze *domov* rodicom. Neexistuje/valo nieco ako nahlasovanie sa ked niekto pracoval v zahranici ? resp . nejake vypisy odkial prichadzali peniaze ??
Podla Prirucky ku genealogickemu vyskumu 2. (str. 162-165) sa nieco zachovalo z obdobie spred r. 1922 v zupnych archivoch. Kompetencia vydavania pasov presla v r. 1904 na podzupana a od tohto roku do r. 1922 sa da nieco najst, avsak treba pocitat s tym, ze sa tym treba prehrabavat a vysledok vobec nie je zaruceny. Vystahovalecka agenda po r. 1922 (po zruseni zupneho zriadenia) sa v statnych archivoch nenachadza, nieco je v Slovenskom narodnom archive, vo fonde Minister s plnou mocou pre spravu Slovenska, ale podla spomenutej publikacie sa to netyka vsetkych zup, resp. nie vsetky zupy sa zachovali. Ziadosti sa podavali na notarskych uradoch.
Najlepsie bude, podla mna, kontaktovat prislusny statny archiv a spytat sa, ci nieco v tychto fondoch maju a z akych regionov.
vdaka duros, skusil som napisat do archivu v ivankepri nitre, dam vediet, ked zistim nieco konkretnejsie. Este mam jednu vec, iny pradedko zasa odisiel niekedy po 2. svetovej vojne na tri(plus minus) roky do USA. Doma mam osvedcenie o jeho spolahlivosti z oktobra 1946 (asi to spolu suviselo). Pasove ziadosti z tohto obdobia su uz v archivoch ci este na okresnych uradoch? Neviete?
to vascoo: Bohuzial, na to Vam neviem odpovedat, ale domnievam sa, ze by mohli byt uz v archivoch, ale ak ide o agendu okresneho uradu, hladal by som to nie v statnom archive, ale jeho prislusnej pobocke (byvaly okresny archiv).
Zdravím, bádal niekto v urbároch? Zaujímalo by ma, ako vyberali deviatok. V naturáliách, alebo to bola peňažná dávka? V konkrétnych prípadoch želiarov tam mám číselnú hodnotu 39, ale neviem čoho. U sedliakov to je rozdelené na dve kolonky, napr. 4 a 50, alebo 9 a 25. Ale opäť neviem čoho.Ďakujem
Malo by to byt uvedene v samotnom urbari, alebo v nazve stlpca (kolonky), v ktorych udaje su. Obvykle to vsak bolo vo vopred stanovenych naturaliach, ku ktorym bol priradeny penazny ekvivalent.
Ďakujem za odpoveď. Práve,že v názve stĺpca je uvedené len nona- deviatok. Ten stĺpec je rozdelený na dve kolonky. Keď som sa nad tým zamyslel, tak tie dve čísla u sedliakov sa javia ako jedna hodnota, teda 4 a 50 je 4,5 no a 9 a 25 je 9,25. Keď som tieto čísla vynásobil koeficientom 26, tak vyšlo presne číslo, ktorým u jednotlivých osôb určovali počet dní ručnej roboty. Teda výška deviatka vychádzala z roboty a tá z množstva obhospodarovanej pôdy a lúk. Stále ale neviem, v akých jednotkách ten urbár uvádzal výšku deviatka – je tam len nejaká skratka, ale neviem to rozlúštiť. Ale zrejme ide naozaj o peňažný ekvivalent.
S tou robotou by to malo byt spravne. Nemozete zavesit niekde na web foto a poslat sem link? alebo rovno na moj email – najdete ho na mojom webe, v poslednej sekcii.