Súpisy, urbáre, sčítania 

O robotách a iných službách poddanských

Patrik Zakarovský 6910 Views

Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V tretej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „O robotách a iných službách poddanských.“ Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.

Trety Punkt. Tretí bod.
O robotach, a ginych Službach Poddanskych. O robotách a iných službách poddanských.
§.I. §.I.
Gedenkaždy Poddany od gedneho každeho sedlackeho Gruntu powinnen bude swemu gruntownemu Panu w gednem každem Tydny gened czely Den, to gest: od wychodu, až do zapadu Sluncze (wssak ale tak, aby se gak chudza do Roboty, y z Roboty, tak y cžas ku Nakrmenj, a Napogeny zapražneho Dobitka potrebny, do tohože Dnes počzital) VLASTNÉ OBECNÉ USTANOVENIAslužiti: wssakniczmeneg gruntownemu Panu dowoleno nebude takowu Robotu rozdělity, a sweho Poddaneho k tomu prynutity, aby za dwa Dny se swým zapražnym Dobitkem robyl: krome gestliby tenže poddany skrze swu wlastnu nedbanliwost, a nebo predsewzety, aby sweho Pana oklamal, meneg Statku držal, a neb do Roboty prywedel, a z pryčziny takoweho pokuty hodneho Nedostatku z druym spole sprahel. Na mysto pak predgmenowaneg zapražneg Roboty nebude powinny Poddany w pesseg Robote, to gest, brez Dobitka, wiczeg, než dwa Dny swemu Panu služiti: Podobnym Spusobem y ty, ktery gednu polowiczu, cztwrtu, anebo osmu cžastku sedlaczkeho Gruntu magu, podle pryslussneg Miry, a Slussnosty panske Roboty budu wykonawaty. Každý jeden poddaný od každého jedného sedliackeho gruntu povinný bude svojmu gruntovému pánovi v každom týždni jeden celý deň, to jest od východu až do západu slnka (ale tak, aby sa chôdza do práce i z práce ako aj čas ku nakŕmeniu a napojeniu zápražného dobytka potrebný, do tohto času počítal)…………………………….. slúžiť.  Gruntovému pánovi nebude dovolené takú robotu rozdeliť a svojho poddaného k tomu prinútiť, aby za dva dni so svojim zápražným dobytkom pracoval. Výnimkou je, ak by poddaný pre svoju vlastnú nedbanlivosť alebo úmyselne svojho pána oklamal, že by menej statku zapriahol, alebo keby do roboty druhého človeka priviedol, s ktorým by si spoločne prácu uľahčoval. Namiesto vyššie menovanej zápražnej roboty nebude poddaný povinný v pešej robote, teda bez dobytka, viac než dva dni svojmu pánovi slúžiť. Podobným spôsobom aj tí, ktorí jednu polovicu, štvrtinu alebo osminu gruntu majú, podľa príslušnej miery a slušnosti panské roboty budú vykonávať.
§.II. §.II.
Gestliby mezy gruntownym Panem, a Poddanym Hadka negaka, neb Otazka powstala, tolko cžasu na chudzu do Roboty, a z Roboty by se gemu počitaty mělo? tehdy od Stolicžneg Wrchnosty ma se rozeznaty, gak mnoho cžasu patricze na wzdalenj toho, a neb gineho Mysta Poddanemu se musy pocžitaty. Ak by medzi zemepánom a poddaným hádka alebo nejaký spor povstal, ohľadom toho, koľko času na chôdzu do práce a z práce by sa jemu počítať malo, vtedy stoličná vrchnosť má určiť, koľko času má sa poddanému na prejdenie danej vzdialenosti počítať.
§.III. §.III.
Gruntownym Panum dale dowoleno bude, aby gim gegich Poddany, ktery z Domuw swych pol Dna Cesty, a nebo y wyczeg do Roboty magu, w každem Mesiczy gedenkrat prez cžtiry Dny pospolu, a geden za druhym Robotu z Dobytkem, aneb brez Dobytka wykonaly: takowa wssakniczmeneg Robota musy se gim pryhodne, a za času oznamity, a rozkazaty, tak, že by weczy swoge zaopatrity, a k Robote se pryhotowity mohli: potom chudza do Roboty, a z Roboty ma se gim Poddanym k tym čtirem robotnim Dnom počitaty. Krome toho pak gruntowny Pan podlužem bude w Lete sycze poddaneho Dobytku potrebnu pastwu, w zyme pak gak poddanemu, tak tež y geho Dobytku potrebnu pryležitost daty. Zemepánom ďalej dovolené bude, aby im ich poddaný, ktorý z domov svojich pol dňa cesty alebo aj viac do roboty majú, v každom mesiaci jedenkrát štyri dni pokope, jeden za druhým robotu s dobytkom, alebo bez dobytka vykonali. Taká robota musí sa im vhodne a včas oznámiť a rozkázať tak, aby mohli svoje veci zaopatriť a k robote sa prichystať. Potom chôdza do roboty a z roboty má sa týmto poddaným k tým štyrom pracovným dňom počítať. Okrem toho bude zemepán povinný v lete potrebnú pastvu zabezpečiť a v zime poddanému i jeho dobytku potrebnú príležitosť k práci dať.
§.IV. §.IV.
Gestliby pak Poddany na to Mysto, na kterem se Robota má wykonati, za gednu, a neb tež y za pol druheg hodiny gity musel; tehdy dowoleno bude, aby w Mesiczech Nowembra, Decembra, Januara, a Februara rano pred wychodem Sluncza do Roboty pryssel, a po zapade Sluncza Domuw se z Roboty nawratil, aby tym Spusobem gruntownemu Panu czela Robota od Wychodu, až do zapadu Sluncza se wykonala. Na proty pak tomu we wsseckych ginych Mesyczech predgmenowana do Roboty, y z Roboty chudza po Wychode, a Zapade Sluncza má se konaty, a k Robote počitaty. Ak by poddaný na to miesto, na ktorom sa robota má vykonať za jednu alebo tiež za pol druhej hodiny ísť musel, vtedy bude dovolené, aby v mesiacoch november, december, január a február ráno pred východom slnka do roboty prišiel a po západe slnka domov sa z roboty navrátil, aby sa týmto spôsobom zemepánovi celá robota od východu až do západu slnka vykonala. Vo všetkých ostatných mesiacoch vyššie popísaná cesta do práce po východe a západe slnka má sa konať a k robote počítať.
§.V. §.V.
W čas Kosby, aneb Žatwy, a VLASTNÉ OBECNÉ USTANOVENIA muže gruntowny Pan duplowanu, a nebo dwognasobnu, gak zapraržnu z Dobytkem, tak tež y pessu brez Dobitka Robotu rozkazaty; wssakniczmeneg stu Wyminku, aby se ta duplowana Robota potom z Roboty ginych Tydnuw wirazyla. Cžo se ale takoweg duplowaneg, neb dwognasobneg Roboty doticže: ta bude powinnost, aby Czelodomnyk neywiss geden Den ze zapražnu Lychwu, a dwa Dny pessu praczu wybawil. V čas kosenia alebo žatvy a ………………………………… môže zemepán dvojnásobnú prácu tak so záprahom, ako aj robotu na pešo bez dobytka rozkázať, avšak s tou výnimkou, aby sa dupľovaná robota potom z roboty iných týždňov odpočítala.  Čo sa ale takej dupľovanej roboty týka, hospodár držiaci celú usadlosť smie nanajvýš jeden deň so záprahom alebo dva dni na pešo navyše odpracovať.
A ponewacž Poldomnyk len toliko pul Dnes ze zapražnu Lychwu, neb geden Den pessu, Cžtwrtnyk pak čtwrtu Cžastku dnes z Lychwu, neb pul Dne pessu prazu wibawit podlužen gest; protož duplowanu, neb dwognasobnu Robotu len toliko podle prislussneg Miry, a Rozdylu swogeg Tydnoweg Slussnosty powinnen bude wykonat. Cžo take tež y o Poddanem osmu Cžastku Gruntu držícym má se rozumety. Hoffery pak žadneho čase takowu duplowanu Robotu wykonaty neny gsu podlužny. Hospodár držiaci polovicu usadlosti smie buď pol dňa s dobytkom, alebo jeden deň pešej roboty odrobiť, štvrtinkár potom štvrtinu dňa so záprahom alebo pol dňa pešej roboty odrobiť smie, čo má platiť podobným spôsobom aj pre hospodára držiaceho osminu gruntu. Želiari potom v žiadnom čase nie sú povinní takúto dupľovanú robotu vykonať.
§.VI. §.VI.
Kde pak gruntownym Panom podle tretyho Cžlanka z pričiny Chudzy do Roboty, y z Roboty se dowolilo; aby gim Poddany, ktery ze sych Domuw pol dna Cesty, neb y wyczeg do Roboty magu, w každem Mesiczy prez čztiry Dny pospolu, a geden za druhym powinny buly robity, tehdy tam w predgmenowanem čase pilnych Robot, taže čtwrtodenna Robota dwa krat syce w gednom Mesiczy rozkazaty se muže, ale wssak takowym Poradkem, aby Poddany w gednom Tydny swemu gruntownemu Panu prez predgmenowane čtiry Dny (Chudzu do Roboty, y z Roboty ku tymže počitagicze) w Robotah služily, druhy pak cely Tyden pro swu wlastnu Pracu, a Robotu slobodny mely, w tretem Tydny zase podle predgmenowaneho Spusobu swemu gruntownemu Panu tuže čtwrtodennu Robotu wykonawaly; Ktera wssakniczmeneg Robota w nasledugicých Tydnech Poddanym ma bity počitana, a odražena. Kde gruntový pán podľa tretieho článku z dôvodu chôdze do roboty a z roboty sa dovolilo, aby im poddaní, ktorí zo svojich domov pol dňa cesty, alebo aj viacej do roboty chodiť majú a v každom mesiaci štyri dni pospolu jeden za druhým povinní sú pracovať, vtedy v čase usilovných robôt táto štvordenná robota dvakrát v jednom mesiaci rozkázať sa môže, avšak takým poriadkom, aby poddaní v jednom týždni svojmu zemepánovi štyri dni pospolu (chôdzu do práce a z práce k nim počítajúc) v robotách slúžili, ďalší týždeň aby celý pre vlastnú prácu a robotu vyhradený mali a v treťom týždni zasa podľa vyššie popísaného spôsobu svojmu zemepánovi túto štvordennú robotu vykonávali. Táto robota navyše má sa však riadne od ďalších povinných prác odpočítať.
Wubec pak mluwyce wssecke, a gakekolwek ročne poddanske Roboty magu se w Lete podle pryslussneg Miry, a Stredmosty tak widelity, aby z nich prynagmeneg gedna čtwrta Cžastka na ssest zymnich Mesyczuw se zanechala, a odložila. Akékoľvek ročné poddanské roboty majú sa v lete podľa príslušnej miery a striedmosti tak vydeliť, aby sa z nich prinajmenšom jedna štvrtina na šesť zimných mesiacov zanechala a odložila.
§.VII. §.VII.
Gestliby pro Desst weliky, a neb pro ginu negakowu Nepryležitost panska Robota se wykonaty nemohla; tehdy ta Stranka Dne, w ktereg Robota se syce začala, ale pro predgmenowanu Prekažku zanechana byla; do podlužneg Roboty ma bity počitana: gestliby pak Poddany na skrze nycz nerobyl, ale len toliko na pansky rozkaz do Roboty by pryssel, a zase z predmenowanych Pricžin do Domu sweho se nawratil, tehdy len toliko gedna, y druha Cesta ma se gemu k Robote počitaty, a prypisaty. Ak by pre veľký dážď alebo inú ťažkosť panská robota nemohla sa vykonať, vtedy tá časť dňa, v ktorej sa robota síce začala, ale pre vyššie menovanú prekážku zanechaná by bola, do povinnej práce má byť započítaná. Ak by poddaný celý deň nič nerobil, ale na panský rozkaz by do roboty aj tak prišiel a zase sa domov z vyššie menovaných príčin vrátil, vtedy sa k robote len jedna a druhá cesta má počítať a pripísať.
§.VIII. §.VIII.
Geden každy Hoffer, ktery swug Dom ma, powinnen bude swemu gruntownemu Panu za osemnast Dny prez Rok, ktery pak Dom nema, za dwanaczt Dny Robotu pessu wykonawaty. Vlastné obecné ustanovenia Každý jeden želiar, ktorý svoj dom má, povinný bude svojmu zemepánovi osemnásť dní počas roka povinný odrobiť, ten želiar, ktorý dom nemá, za dvanásť dní robotu pešiu povinný bude vykonať…………………………………………
§.IX. §.IX.
Ačkolwek Poddany podlužen syce neny swemu gruntownemu Panu wyczeg robity, a služity, než čo skrze kraginske prawo, a skrze tento Urbar gemu gest vloženo, wssakniczmeneg slussna wecz gest, aby w teg Pryhode, kdíž nekomu ginemu do ručneg Roboty se nagaty chce, tu, a takowu Robotu, a Praczu predewssemi ginimy Panu swemu wykonal: wssak ale za rowny Plat, a za gine rowne Vžitky, a nebo gako se wespolek dobrowolne zgednagu, a nebo pak za hotowe Penize podle Narizený, a Vstanoweny Stoličneg Wrchnosty, w tych Pryhodach, w kterych predgmenowana Stolycza podle Kraginskeho Prawa, mocz, a wladu má, wsse czeny, a platy uridity, a ustanowity. Aj napriek skutočnosti, že poddaný nie je povinný svojmu zemepánovi robotu navyše robiť a slúžiť viac, než koľko sa skrz krajinské právo a tento urbár jemu uloží, avšak za slušnú vec sa považuje, aby v prípade, keď niekomu inému do roboty najať sa chcel, aby túto prácu pred všetkými inými najprv svojmu pánovi vykonal, avšak za rovnaký plat a iné rovnaké zisky alebo ako sa spolu dobrovoľne zjednajú, alebo potom za hotové peniaze podľa nariadení a ustanovení stoličnej vrchnosti v tých prípadoch, v ktorých stolica podľa krajinského práva moc má, všetky ceny a platy ustanoviť.
§.X. §.X.
Na proty pak tomu Poddany nikdy nema Prynuczen bity, aby podlužnu Robotu z hotowimy Penezmy odkupowal. Gestliny ale skrzewa takowu Robotu, ze swym gruntownym Panem dobrowolne se zrownal, teže Roboty budto na nektery čas, budto na wěky odkupyl; tehdy gest gemu dowolene to učiniti: wssak ale ma se takowe porownany, a zmluwa w prytomnosty swedkuw w Stoličznem Urade stogiczich potwrdity. Gestliby pak buduczne gedna, aneb druha Stranka od takoweho, na nektery čas učzineneho porownany, a zmluwy odstupity, a k predepsanemu Narizeny tohto Urbara opet se nawratity chtěla, tehdy za potrebnu wecz se sudy, a uznawa, aby gednym Rokem prwe druheg Stranky, a Stoličzneg Wrchnosty se to oznamilo, a to sycze proto, aby gak gruntowny Pan, tak tež y Poddany weczy te, které Hospodarswy nasledugu, pryhodne, a za času sebe zaopatrity mohel. Naproti tomu poddaný nikdy nemá byť prinútený, aby podĺžnu prácu hotovými peniazmi odkupoval. Ak by sa však so svojím pánom na odkúpení práce na čas alebo navždy dobrovoľne zjednal, vtedy je mu dovolené to učiniť. Takáto zmluva má sa však v prítomnosti svedkov na stoličnom úrade potvrdiť. Ak by však v budúcnosti jedna alebo druhá strana od takejto, na istý čas uzatvorenej dohody, odstúpiť a k predpísanému nariadeniu urbára opäť sa navrátiť chcela, vtedy za potrebné sa uznáva, aby v jeden rok oznámila toto rozhodnutie druhej strane a stoličnej vrchnosti, aby sa zemepán a aj poddaný mohli obaja vopred zaopatriť.
§.XI. §.XI.
Wsseligake Contracty, a zawazky, ktere o Robotach, aneb y o ginych Urbarskych Powinnostech bud to z genym, neb y druhym len tolyko Poddanym, bud to z czelu obczu, Pan gruntowny učinity, a potwrdity chce; magu se pred Stoličznym Uradem konaty, y dokonaty; gestliby pak negakowe Panske Užitky, a Duchodky na Arendu se dawaly, a gak skrzewa tegto weczy, tak tež y ginych do tohto Urbara neprynaležegicych weczy Pan gruntowny z Poddanym negakowe porownany učiniti chtel, techdy se to y w Nepritomnosty Stoličneho Uradu wždycky slobodno, a platno muže dokonaty. Všelijaké zmluvy a záväzky, ktoré o robotách alebo o iných urbárskych povinnostiach gruntový pán s jedným, či druhým poddaným, alebo aj s celou obcou učiniť a potvrdiť chce, majú sa také zmluvy a záväzky pred stoličným úradom uzavrieť. Ak by potom nejaké zisky alebo dôchodky výmenou za nájomné dávali a ak by šlo o veci neprináležiace tomuto urbáru, smie sa taká zmluva i v neprítomnosti stoličného úradu platne uzavrieť.
§.XII. §.XII.
Mymo predgmenowaneg obyčzegneg Roboty powinny gsu Poddany swemu gruntownemu Panu každoročne gedenkrat na gednu daleku Cestu z Wozem gity, pry ktereg wssakniczmeneg podlužnosty bude se pozorowaty, a zachowawaty. Mimo vyššie menovanej obyčajnej roboty povinní sú poddaní svojmu zemepánovi každoročne jedenkrát na jednu ďalekú cestu s vozom ísť, pri ktorej  však robotné povinnosti zostávajú zachované.
Ponagprw: Aby čztiry czele sedlaczke Domy, a nebo y wyczeg, ktery czely negsu, podle Miry, a zrownany swug Statek do gedneho Woza zaprahly; aneb ginym Spusobem, gak sé mezy sebu zreknu, a zrownagu, gednu čtwero zapražnu Furmanku wykonaly. Po prvé: Štyri celé sedliacke domy, alebo aj viacej usadlostí, ktoré celé nie sú, podľa miery a porovnajúc veľkosť svojho statku, aby svoj dobytok do jedného voza zapriahli alebo iným spôsobom, ako sa medzi sebou dohodnú, aby jednu furmanku so štyrmi zapriahnutými zvieratami vykonali.
Po druhe: Takowa daleka Furmanka ma se pry dobrych a ne pry zlych, a pokazenych Cestach rozkazaty, a z obycegnym chodem dluhssa od dwuch Dnech bity nemusy. Po druhé: Taká ďaleká furmanka má sa po dobrých a nie po zlých a pokazených cestách rozkázať a bežnou rýchlosťou prepravy od dvoch dní dlhšia byť nemusí.
Po trety: W čas Oračzky, Sity, Kossby, Wynobrany, aneb Oberačzky takowa Furmanka nema se rozkazaty, gakož y Po tretie: V čase oračky, siatia, kosby, vinobrania alebo oberačky taká oberačka nemá sa rozkázať, ako aj:
Po čztwrte: Na druhy Rok takowu odložiti, a w gakowukoly Penežnu odplatu, anebo ginnse Danky, anebo gynu Robotu obratity dowoleno nebude. Po štvrté: Na druhý rok takú furmanku odložiť a v akúkoľvek peňažnú odplatu alebo v inakšie dávky alebo v inú robotu túto furmanku obrátiť dovolené nebude.
Po pate: Gestliby takowa daleka Cesta, a wozeny skrze negaku nenadalu nepryležitost, pryhodu, dluhsse, než za dwa Dny z Domu giducze konaty se musela, aneb tež gestliby Poddany pry swem do Domu nawraczeny negake panske weczy wozity musely: tehdy ne len toliko ten čzas, ktery predgmenowane dwa Dny prestupy, ale y ty Dny, w kterých se ten naloženy woz naspatek nawraty, magu se k gineg podlužneg Robote poczitaty. Po piate: Ak by taká ďaleká cesta a vozenie kvôli nejakej nepredvídateľnej ťažkosti dlhšie než dva dni cesty z domu trvať musela, alebo tiež ak by poddaný pri navracaní sa domov musel nejaké panské veci voziť, vtedy sa majú všetky dni nad povinné dva dni cesty k inej povinnej robote počítať za odrobené.
Po sseste: Cžokoľkwek se na Mytah, Trycatkoch, Prywozech, Mostech, a na ginych podobnych Mystach, gakožto y w Hostynczech za potrebnu Hospodu od Poddanych utraty, a naložy; to wssecko powinnen gest sam Pan gruntowny platity. Po šieste: Čokoľvek sa na mýtach, tridsiatkoch, prevozoch, mostoch a na iných podobných miestach, ako aj v hostincoch za ubytovanie poddaný utratí, to všetko povinný je sám pán gruntový zaplatiť.
§.XIII. §.XIII.
Zteg pričziny, že Drewo k domaczeg potrebe, na ohen, a na staweny poddanemu z Panskeg Hory braty gest dowoleno, powinnen bude geden každy Dobytek swug magicy, a z czelym Gruntem wladnuczy poddany, ktery takowe Drewo bezewsseho platu skutečzne užiwa, z teg Hory, ktera se gemu skrze Uradnykuw, a Plnomocznykuw panskych ukaže, gednu Syhu Drewa (Kteru wssak prwe dwa pessy Sedlaczy porubagu) na pansky Dom, nebo Magyr, a nebo na gine wssak ale k wnytrnymu Gruntu panskemu prynaležegicze mysto, dowesty: čzo take podle pryslussneg Miry geden každy pol, čztwrtu, aneb osmu čzastku Gruntu držiczy Poddany včzinity, a wykonaty podlužen bude. VLASTNÉ OBECNÉ USTANOVENIA Z dôvodu, že drevo k domácej potrebe, teda na oheň a na stavbu, poddanému z panskej hory brať je dovolené, povinný bude každý jeden poddaný svoj dobytok a celý grunt majúci, ktorý také drevo bez všetkej pláce skutočne užíva, z tej hory, ktorá sa jemu skrz panských úradníkov a splnomocnencov panských ukáže, jednu siahu dreva (ktorú však najprv dvaja iní sedliaci porúbu) na panský dom, majer alebo iné, k panskému gruntu prináležiace miesto doviesť. To tiež podľa príslušnej miery každý jeden roľník vlastniaci polovicu, štvrtinu alebo osminu gruntu učiniť a vykonať podĺžny bude………………………………………….
§.XIV. §.XIV.
Wssakniczmeneg Pan gruntowny Slobodu bude mity tuto Robotu w ginu obratity; ale to se ma staty s takowym Spusobem, aby Poddany na mysto dowezeny gedneg Syhy Drewa ginu Robotu prez geden Den z Dobitkem, na mysto pak stinany, a rubany, tež prez geden Den dwa Poddany brez Dobitka wssak len toliko w zyme robotowaly. Gruntový pán slobodu bude mať túto vyššie spomenutú robotu v inú obrátiť, ale to sa má stať takým spôsobom, aby poddaný namiesto dovezenia jednej siahy dreva inú robotu v jeden deň s dobytkom odpracoval a namiesto stínania a rúbania stromov tiež títo dvaja poddaní v jeden deň bez dobytka v zime nech odpracujú.
§.XV. §.XV.
Powinnen bude Poddany ne len tolyko Dewatek z pola, kde se ten obyčzegne in Natura, to gest w sweg Urode oddawa; ale y tak rečzene Horne z Wynicz, na to mysto, ktere se gemu, w tom Chorary, w kterem swe on Role, y Wynicze ma, od panstwa ukaže, krome wsseg panskeg Roboty dowezty. Na proty pak tomu, wssecko gyne zwaženy Desatkuw, a gakowegkolwek gyneg panskeg, gak polneg, tak y winyčzneg Urody, potom tež y gyne Fury a Forsspanty, to gest, odwzky budtoby se takowe w sameho gruntowneho Pana, bud to w geho Uradnykuw Praczach, a nebo w ginych obecznych Powinnostach pohledawaly: tež take Poselstwy, a Lystuw noseny, a gyne gakekolweg Roboty, ktere w tomto, aneb w ginych Punktoch doložene, a gmenowane negsu, musegu se Poddanemu k Robote podle Urbara podlužneg počzitaty.  Poddaný bude povinný nielen deviatok z poľa, kde sa ten zvyčajne in Natura, to jest vo svojej úrode dáva, ale aj takzvané  úrody z vinice na to miesto v chotári, ktoré jemu sa od panstva ukáže, doviesť. Naproti tomu, všetko ostatné zvážanie desiatkov a akejkoľvek inej panskej, poľnej a viničnej úrody, potom tiež iných kôp a foršpantov, teda odvážaní, nech sa buďto u zemepána, alebo u jeho úradníkov, alebo v rámci iných obecných povinností žiadajú. Tiež nosenie posolstiev a listov a akékoľvek iné roboty, ktoré v tomto, alebo v iných bodoch urbára doložené a vymenované nie sú, musia sa poddanému k dlžnej robote podľa urbára počítať.
§.XVI. §.XVI.
Dale y to se ma znamenaty, že gruntownemu Panu neny dowoleno sweho poddaneho any za hotowe Peníze, gestliby on dobrowolne nechcel, prynutity, aby negakowe panske weczy na nektere mysto odwažel: gestliby wssak gruntowny Pan, od sweho Poddaneho mymo podlužneg Roboty, to žadal, aby on geho weczy na Trch, a na Garmarek, a nebo kde gynam wezel; tehdy se s ním neyprwe dobrowolne zmluwity, a zgednaty ma, zdaliž, a za gakowy plat on weczy takowe doprowadity, a dowesty chce? Ďalej nech sa i to zaznamená, že gruntovému pánovi nie je dovolené svojho poddaného ani za hotové peniaze, ak by on sám dobrovoľne nechcel, prinútiť, aby nejaké panské veci na niektoré miesto odvážal. Ak by však gruntový pán od svojho poddaného okrem dlžnej roboty žiadal, aby poddaný jeho veci na trh, jarmok alebo niekam inam viezol, vtedy sa s ním najprv dobrovoľne dohodnúť a zjednať má, či a za aký plat on také veci odprevadiť a doviesť chce.
§XVII. §XVII.
Aby se sskodliwe zwery (kde se nachadzagu) wyhladity, a wykorenity mohly, tehdy powinnen gest Poddany, pomymo podlužneg Roboty z panskym prachem, a olowem za try Dny polowaty, wssak ale stym Spusobem, aby gruntowny Pan na mysto tohto podlužneho polowany, od Poddaneho sweho gine Roboty nežadal, any tež geho nenutyl, aby takowuto Powinnost penezmy, a nebo ginimy Dankamy wykupil a odmenyl. Aby sa škodlivé zvery (kde sa nachádzajú) vyhladiť a vykoreniť mohli, poddaný je povinný mimo dlžnej roboty s panským pušným prachom a olovom za tri dni poľovať, avšak tým spôsobom, aby zemepán namiesto tohto poľovania žiadne iné roboty nežiadal a tiež, aby poddaného nenútil, aby takú povinnosť peniazmi alebo inými dávkami vykúpil.
§.XVIII. §.XVIII.
Ačkolwek Poddany, když w negakoweg panskeg Službe, a Robote, a nebo kdy pro zaopatreny sweho wlastneho Hospodarstwy na Ceste postawen gest; gako tež kdy obily swe do Mlyna k zemleny weze, neny powinnen swemu gruntownemu Panu Myto platity: wssakniczmeneg gestliby w gynem negakowem predsewzety, a praczy Cestu mel, na ktereg panske Myto gest ustanowene: tehdy powinnen bude a neb takowe Myto platity, a nebo na tegže Mytneg Ceste w pryslussneg Miry Cžasu darmo, a bezewsseho platu praczowaty; w kteregžto weczy slobodu bude mity to, czo se gemu liby sebe wywolity. Poddaný, keď v nejakej panskej službe a robote alebo tiež keď pre zaopatrenie svojho vlastného hospodárstva na cestu sa vydá, taktiež keď obilie svoje do mlyna k zomletiu vezie, nie je povinný svojmu zemepánovi mýto platiť. Ak by však z iného dôvodu a pre inú prácu cestu mal, povinný bude buďto také mýto zaplatiť, alebo na tejto mýtnej ceste v príslušnej miere času zadarmo a bez akéhokoľvek platu pracovať, v tejto veci bude slobodu mať, vyvoliť si to, čo sa jemu viac páči.

Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.