O všetkých zakázaných a varovania hodných zlých činoch a miesta nemajúcich zvyklostiach
Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V siedmej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „O všetkých zakázaných a varovania hodných zlých činoch a miesta nemajúcich zvyklostiach“ Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.
Sedmy Punkt. | Siedmy bod |
O wsseczkych zakazanych, a na pozatym k warowany bity magiczych zlych Učzinkuw, a Mysta nemagiczych zwiklosty. | O všetkých zakázaných a varovania hodných zlých činoch a miesta nemajúcich zvyklostiach. |
§.I. | §.I. |
Ponewačz gruntownemu Panu, gakožto Ubohích Syrot Ochranczy, a po Smrty Poddanych, pozustalych Potomkuw zastupczy krom teho Starost mity prinaležy, protož prohledagicze na to, od popysowany zanechaneho po Smrty Poddanych gegich Potomkum gmany, a Statku, aneb mezy Syrotamy Deleny žadneho Platu, a Taky nebude dowolene braty. | Gruntovému pánovi, ako ochrancovi úbohých sirôt a po smrti poddaných pozostalých potomkov zástupcovi okrem toho starosť prináleží, aby spísal majetok po smrti poddaných a statok, aby medzi sirotami rozdelil statok, avšak za takéto činy platu mu nebude dovolené brať. |
§.II. | §.II. |
Podobnym Spusobem wsseczke tak rečzene, Laudemia, to gest, Penize, ktere se od nowych, a nebo w nowe osazenych Sedlakuw w ten Cžas, kdy swoge Domy, a Grunty od Panstwa dostawaly, platily; gako y platy za Slobodu z Pysmem dowolenu, a nebo Danky desateg Cžastky tych Weczy, ktere skrze Testamen poručzene, neb prodane, a zaffragmočzene bywagu, konečzne se zakazuju. | Podobným spôsobom všetky takzvané Laudemia, teda peniaze, ktoré sa od nových alebo na nový grunt pridelených sedliakov v ten čas, kedy svoje domy a grunty od panstva dostali, platili, ako aj platby za slobodu listinou dovolenú alebo desiatok z vecí, ktoré sa skrze testament poručia alebo predajú, konečne sa zakazujú. |
§.III. | §.III. |
Slobodu budu mity Poddany z Tabakem, Medem, Woskem, Maslem, Lenem, Konopmy, a z ginimy Hospodarskymi Weczmy kupčity, a podle wule sweg takowe Weczy, komu chtegu predawaty, a opet od koho chtegu kupowaty, w kterem kupčzeny gruntownemu Panu dowoleno nebude Poddanemu swemu prekažku gakym kolwek Spusobem čzinity, a geste meneg ztegže pričziny sweho Poddaneho Contrabantem, to gest nasylnym odgimanym Towaru, a nebo bud to na Tele bud to na Penizech testaty, a pokutowaty: wssakniczmeneg gruntowny Pan prawo, a predek ma, podle Art. 75. Roku 1723. takowe na prodag gsucze Weczy pred wssemy ginimy Kupczy kupity, wssak ale pro swu potrebu, a na takowy Spusom, aby za takowe Weczy ne z počzitanym do buduczych Cynsuw, a ginych Dankuw, a powinnosty, ale z hotowimy Penezmy, tu czelu Cenu, w ktereg se dobrowolne zgedna, Poddanemu zaplatyl. Krome toho pak pry takowem Predkupowanym czyzy, a prespolny Kupczy, kteryby pro kupowany takowych Weczy do nektereho Mysta prissly, anebo prigity chctely, any Slowem, ani Skutkem nemagu se odlučzity, anebo odehnaty, a geste meneg budu se moczty poddanske Weczy zadržaty, ale kolkokolyw by Poddany z czyzym, a prespolnym Kupczem zgednal, za tolko gruntowny Pan hotowimy Penezmy predkupity, a hnedky zaplatity ma: po wssem pak tem pozorowaty se má aby se w takowem Predkupowany sprawedlywa Myra, y Waha potrebowala, Poddanym pak k predany swych Weczy aby takowa Sloboda zustala, žeby swym gruntownym Panum predaty gestliby nechtely, prynučzeny, a prymuseny bity nemohly. | Slobodu budú mať poddaní s tabakom, medom, voskom, maslom, ľanom, konope a s inými hospodárskymi vecami kupčiť a podľa svojej vôle také veci, komu budú chcieť predávať a opäť od koho budú chcieť, smú kupovať. V tomto kupčení gruntovému pánovi nebude dovolené poddanému svojmu prekážku akýmkoľvek spôsobom činiť a ešte menej z tejto príčiny svojho poddaného kontrabandom, teda násilným odnímaním tovaru, alebo trestaním na tele alebo pokutovaním v peniazoch. Na druhú stranu, gruntový pán má právo podľa Art. 75 roku 1723 také na predaj súce veci prednostne pred všetkými inými kupcami kúpiť, avšak len pre svoju potrebu a takým spôsobom, aby hotovými peniazmi za tovar zaplatil a nie z peňazí v budúcich časoch získaných z činže alebo iných dávok sľubmi zaplatil. Okrem toho pri takomto kupčení cudzí a cezpoľní kupci, ktorí by do niektorého mesta prišli alebo prísť by chceli, ani skutkom, ani slovom odohnať sa nemajú a ešte menej je hodné ich poddanské veci zadržať. Ak sa teda kupec s predajcom na cene dohodnú, má gruntový pán právo kúpiť daný tovar za rovnakú cenu prednostne. Pri predaji má sa spravodlivá miera i váha použiť. Poddaní potom pri predaji svojich vecí, aby takú slobodu mali, ak by svojim gruntovým pánom tovar predať nechceli, aby prinútení byť nemohli. |
§.IV. | §.IV. |
Gak pak wsseligake, tak rečzene, Monopolia, to gest, takowe sprawne Mysta, w kterych by sobe nekdo Slobodu k prodawany, a kupowany gakych kolwek Weczy sam len tolyko z wytworenym gegich Lidy prywlastnowal, skrze kraginske Prawo, a Urideny zretedlne zakazugu se, tak take y gruntowny Pany nemagu Dowoleny, swoge gakekolwek Weczy, a Duchodky z Wytworenym, a z obtiženym swych wlastnych Poddanych nekomu do Arendy daty. | Všelijaké, tzv. Monopolia, teda také správne miesta, na ktorých by si ktokoľvek slobodu k predávaniu a kupovaniu akýchkoľvek vecí sám pre seba privlastňoval, takéto miesta sa krajinským právom a nariadeniami zakazujú a podobne ani zemepáni nemajú dovolenie akékoľvek svoje veci vytvorené a získané od svojich vlastných poddaných komukoľvek do nájmu dávať. |
§.V. | §.V. |
V Žadnym Spusobem Poddany nema se k tomu prinutity, aby swe Obily w panskem Mlyne zemlel; ale Slobodu mity bude, swe Obily w tech Mlynech, w kterych se gemu libity bude, zemlety. | Žiaden poddaný nesmie sa žiadnym spôsobom k tomu prinútiť, aby svoje obilie v panskom mlyne pomlel, naopak slobodu bude mať svoje obilie zomlieť v tých mlynoch, v ktorých bude sám chcieť. |
§.VI. | §.VI. |
Ponewačz k temu, tak rečzenemu Pohn Weingeld platu (to gest, k platu za Slobodu, aby Poddany swe Wyno za nektery Cžas predawaty mohli, a žeby z panskeg Krčzmy, anebo Hostincza braty nebily powinny) ktery w nekterych Mystach skrze neslussnu obyčzeg se platy, žadnym Spusobem se Poddany prysility nemuže; porotž takowy neobyčzegny, a neporadny plat konečne se zakazuje. | K takzvanému Pohn Weingeld plateniu (teda platu za slobodu, aby poddaný svoje víno v určený čas predávať mohli a aby z panskej krčma alebo hostinca brať neboli povinní), ktorý na niektorých miestach ako neslušný zvyk sa platí, k takému plateniu poddaný žiadnym spôsobom prinútiť sa viac nesmie, nakoľko takáto platba sa definitívne zakazuje. |
§.VII. | §.VII. |
Mrwa, aneb Hnog na buducze tymto Spusobem se dawaty bude, totižto: Poddany swug wlastny Hnog k Panskeg potrebe dawaty buduczym Cžasem nebudem powinny; a když pansky Hnog do Wynohradu, aneb ginych panskych Myst wozy, techdy takowe wezeny musy se gemu k podlužneg Robote počzitaty. | Mrva alebo hnoj sa odteraz týmto spôsobom bude dávať: Poddaný svoj vlastný hnoj k panskej potrebe nebude povinný dávať a keď panský hnoj do vinohradu alebo iných panských miest vozí, vtedy takéto vozenie musí sa jemu k povinnej práci počítať. |
§.VIII. | §.VIII. |
Ten z Husyho Pery, gak neobičzegny, tak y kraginskemu prawu protiwny Desatek, gakožto y podsstubany pro panstwy poddanskych Husy, ktere w nekterych Panstwach w običzegy gsu, konečzne se zakazugu. | Ten desiatok z husieho peria, tak neobyčajný, ako aj krajinskému právu protivný, ako i podštopávanie poddanských husí pre panstvo, ktoré v niektorých panstvách vo zvyku sú, s konečnou platnosťou sa zakazujú. |
§.IX. | §.IX. |
Rownym Spusobem podlužny nebudu Poddany swu Slamu k zwazowany panskych Wynicz dawaty. | Rovnakým spôsobom nebudú poddaní povinní svoju slamu k uväzovaniu panských letorastov dávať. |
§.X. | §.X. |
Tak tež y Plat ten, ktery se w nekterych Panstwach, na Wyplatu Hagnykuw w panskych Wynohradech od Poddanych wybiral, a takowy nektery z Poddanych dawaty až posadaw odporowaly; potem take y plat pro Dohlydačzuw, a Sprawczuw pry panskeg winyčzneg Robote, konečzne buducym Cžasem wibyraty se zakazuje. | Taktiež aj poplatok, ktorý sa v niektorých panstvách na výplatu hájnikov v panských vinohradoch od poddaných vyberal, a ktorý poddaní až podnes dávať odporovali, potom aj poplatok pre strážnikov a správcov pri panskej viničnej robote sa s konečnou platnosťou zakazuje v budúcom čase vyberať. |
§.XI. | §.XI. |
Neny take podlužen Poddany tych panskych Lydy, kterych na Exekucyju posylagu, chowaty, a nebo gim každodenne hotowimy Penezmy nečzo platity, krome grosse Execucionalskeho (ktery wedle Spusobu nyže psaneho Cžlanku se dowoluge) pry tem take y Drabum, Mysliwcum, a Polownikum do wčzilegssku biwagicy chudych Lidy Dranczowany, a Lupež konečzne se zakazuge. | Poddaný nie je povinný starať sa o tých panských sluhov, ktorých do práce posielajú, alebo im každodenne niečo hotovými peniazmi platiť okrem exekucionálskeho groša (ktorý sa dovoľuje spôsobom uvedeným v nižšie uvedenom článku), okrem toho zakazuje sa tiež aj drábom, lesníkom a poľovníkom doteraz u chudobných ľudí bývajúcich drancovať a okrádať. |
§.XII. | §.XII. |
Neny tež dowoleno od Poddanych z pričziny teg, aby pansky Grunt tagne nezanehaly, a neutekly, hotowe negakowe Penize predkem žadaty: a gestliby to nektery Pan na tomto, nebo ginem Myste byl ucinil; techdy powinnen gest takowe Penize spolu y z prislussnym Interessem nawratity. | Rovnako nie je dovolené od poddaných akékoľvek hotové peniaze vopred žiadať z tej príčiny, aby panský grunt tajne nezanechali a neutiekli a ak by to niektorý pán na tomto, alebo inom mieste spravil, povinný bude také peniaze aj spolu s príslušným úrokom navrátiť. |
§.XIII. | §.XIII. |
Podobnym Spusobem tež y Quartyrske Penize gako y Nakladky na Husaruw, a na zaodiwany, a neb Mundury, gestli takowe nekde w obyčzegy bily, konečzne se na buduczy Cžas zakazugu. | Obdobným spôsobom tiež aj peniaze za ubytovanie, ako aj náklady na husárov a na zaodievanie a uniformy, ak niekde vo zvyku boli, s konečnou platnosťou sa zakazujú. |
§.XIV. | §.XIV. |
W takowych Mystach kde Poddany Gatku pansku na Arende magu neny slobodno gruntownemu Panu, swych Poddanych nutity, aby Chrome, a w Robotach zestarane Howada, na Gatku k zabity, a k wysekany wzaly; any tež aby takowe howedzy Maso mezy sebu pro Funte, aneb z ginym Spusobem rozdelily, a za to hotow Penize položily, než Maso nech se wysekawa, a Poddany takowe slobodne, a brez naloženy Terchy nech kupugu. | V takých miestach, kde poddaní panské jatky v nájme majú, tam nie je zemepánovi dovolené svojich poddaných nútiť, aby chromé a robotou zostarnuté hovädá na jatky k zabitiu doviedli, taktiež ani to, aby také hovädzie mäso medzi sebou akýmkoľvek spôsobom delili a za ne hotové peniaze poskladali, také mäso slobodne nech sa osekáva a poddaný je slobodný také mäso bez ťarchy nakupovať. |
§.XV. | §.XV. |
Neny tež gruntownemu Panu dowoleno, gakymkolwek Spusobem sweho Poddaneho nutity, aby on nečzo z Urodnych, a neb Kuchinskych, a gakychkolwek Weczy k pokrmu prysluchagiczych proty sweg Wuly kupuwal, a neb prodawal; a rownym take Spusobem nemagu sileny bity Poddany, aby zkazane Wyno, Palene, a neb giny gakykolwek Napog bud to na czele Sudy, bud to na Pinty, a Holby ssenkowaly, a prytem gakožto z skazeneho Wyna, anebo gineho Napoge na Wyssenkowany daneho odpowidaty, tak take prazne Sudy wen z obyčzegneg Roboty sem, y tam wozity neni gsu podlužny. | Obdobne nie je zemepánovi dovolené akýmkoľvek spôsobom svojho poddaného nútiť, aby niečo z urodených alebo kuchynských a akýchkoľvek iných k pokrmu patriacich vecí proti svojej vôli kupoval alebo predával, a rovnakým spôsobom nemajú poddaní byť silení, aby skazené víno, pálenku alebo akýkoľvek iný nápoj v sudoch, pintách, či holbách čapovali, a pritom zo skazeného vína, či iného nápoja daného na predaj sudy mimo riadnej roboty kamkoľvek voziť nie sú povinní. |
§.XVI. | §.XVI. |
Perowe, a Srpne (tak rečzene Pennaticum, & Mefforale) Penize, ktere se od Zapisowany, a od Srpa w žatwach, gako y od Czedule, a od Pressu w oberačzkach dawaly, potom take y kosstowne Pinty (Pintae gustatoriae rečzene) a pry Odbirany Desatkuw, Dewatkuw skrzewa Poddanych w gedle, a w Napogy Dežmaruw buducze wydržowany, a neb chowany a gine neporadky konečzne se zakazugu. | Perové a Srpne (tzv. Pennaticum a Mefforale), teda peniaze, ktoré sa dávali od zapisovania a od kosca v žatvách, ako aj od cedule a od lisu v oberačkách, potom tiež aj ochutnávacie pinty (zvané Pintae gustatoriae) a pri odoberaní desiatkov a deviatkov od poddaných odoberanie jedla a nápojov úradníkmi a akékoľvek ich stravovanie sa na úkor poddaných s konečnou platnosťou sa zakazuje. |
§.XVII. | §.XVII. |
Pry odbirany z Wyna Desatkuw, a Dewatkuw, a nebo y prawa horneho poddany nemagu sileny bity, aby swe wlastne Sudy, a Nadoby pro takowe Wyno dawaly. | Pri odoberaní desiatkov a deviatkov z vína alebo aj horného práva poddaní nemajú byť silení, aby svoje vlastné sudy a nádoby na také víno dávali. |
§. XVIII. | §. XVIII. |
Wsseligake z gakymkolwek gmenem wimyslene a w predepsanych Punktoch nedoložene Danky na skrze se wityragu, a w nicz se obraczagu. | Akékoľvek vymyslené a v predpísaných bodoch nedoložené dávky sa rušia a s konečnou platnosťou zakazujú. |
§.XIX. | §.XIX. |
K poddaneho Domu prinaležegicze Role, a Luky panstwy ginačze nebude mity Dowoleny premenity, a odnity, krome gestliby na mysto tych premenenych, a odgatych Roly, a Luk Poddanemu gine tak dobre, welike, a užitečzne Role, a Luky dalo, čzo gestliby se ginačz stalo, techdy takowe odgate Grunty nech se Poddanemu naspatek dagu. | Role a lúky prináležiace k domu poddaného panstvo nebude mať povolené inakšie vymeniť a odňať, iba v prípade, že by na miesto tých vymenených a odňatých rolí a lúk poddanému iné, rovnako dobré, rovnako veľké a užitočné role a lúky dalo, a keby sa inakšie stalo, vtedy nech také odňaté pozemky nech sa poddanému naspäť dajú. |
Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.