Odsun Nemcov 5: Znárodnenie a konfiškácia majetku
Prezident Beneš podpísal sériu znárodňovacích dekrétov č 100 – 103/1945 Sb. Na ich základe došlo k znárodneniu dolov, veľkých priemyselných podnikov, niektorých podnikov potravinárskeho priemyslu, súkromných poisťovní a akciových bánk. Majetok, ktorý bol vo vlastníctve nemeckého alebo maďarského štátu, nemeckých a maďarských právnických osôb a osôb zbavených československého štátneho občianstva sa znárodňoval bez náhrady.
V októbri 1945 bol vydaný dekrét prezidenta republiky č 108/1945 Sb. o konfiškácii nepriateľského majetku a o Fonde národnej obnovy. Konfiškovali bez náhrady a „zo zákona“ pre Československú republiku hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bol ku dňu skončenia nemeckej a maďarskej okupácie alebo ku dňu 30. októbra, keď dekrét nadobudol účinnosť, vo vlastníctve troch skupín subjektov:
- skupinou právnických osôb – a síce Nemeckej ríše, Maďarského kráľovstva, verejnoprávnych korporácií, NSDAP, maďarských politických strán a ďalších nemeckých a maďarských právnických osôb vrátane majetkových fondov.
- skupinou fyzických osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, s výnimkou osôb, ktoré preukázali, že „zostali verné Československej republike“ a „nikdy sa neprevinil proti národom českému a slovenskému“.
- skupinou fyzických osôb, ktoré vyvíjali činnosť smerujúcu proti štátnej zvrchovanosti, samostatnosti, celistvosti, demokraticko-republikánskej štátnej forme, bezpečnosti a obrane Československej republiky a ďalších osôb v zmysle § 18 veľkého retribučního dekrétu.
Z konfiškácie bola oslobodená tá časť hnuteľného majetku, ktorú bolo nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb alebo na osobný výkon zamestnania týchto osôb a ich členov rodín (ako odev, periny, bielizeň, domáce náradie, potraviny a nástroje). Zabavenie podľa tohto dekrétu boli spojené so spojeneckým postupom proti nepriateľskému majetku a s československými reparačnými nárokmi.