Prečo má obec v názve lehota

Slovo lehota podľa lexikónu slovenského jazyka znamená vymedzený čas určený na vykonanie vopred dohodnutých úkonov, prípadne čas zaručujúci určité práva alebo jednoducho termín (napr. výpovedná, čakacia lehota, záručná lehota a podobne). Na Slovensku sa týmto slovom pýšia napríklad tieto obce, prípadne časti miest: Dolná Lehota, Beňova Lehota, Domanižská Lehota, Nová Lehota Horná a samozrejme Dolná Lehota, Chudá Lehota. Ak načrieme do minulosti obec Kotmanová sa kedysi volala Dobročská Lehota.

Ako sa však dostalo slovo lehota do názvu obcí? Ako príklad môžeme použiť obec Lehota, ktorá sa rozprestiera pri rýchlostnej komunikácii R1, ktorá spája Nitru s Bratislavou.

Začiatkom XIV. storočia, v období panovania Matúša Čáka Trenčianskeho, sa pod vplyvom tzv. šoltýskej kolonizácie zakladali usadlosti. Šoltýs alebo škultét bola funkcia vykonávajúca poverenie zakladateľa alebo sprostredkovateľa osídlenia obce. Na základe písomnej zmluvy so zemepánom získal šoltýs za úspešné založenie novej alebo osídlenie starej, spustnutej osady výsady, napr. dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou, právo vlastniť mlyn, či prevádzkovať pivovar, alebo krčmu. Okrem toho dostávali výnimky z platenia daní na určitú dobu – lehotu.

Takto to bolo aj s lehotou a obcou Lehota. Okolie osady Aba Lehota tvoril začiatkom XIV. storočia súvislý lesný porast. V záujme vtedajších panovníkov sa lesy vyklčovali, aby sa vyčistená, zúrodnená pôda mohla využívať na poľnohospodárske účely. Obyvateľom, ktorí klčovali les a pripravovali pôdu pre roľníkov, bola udelená výnimka z daní, ktorá trvala desať až pätnásť rokov. Doba trvania výnimky sa nazývala lehota a odtiaľ vznikol aj názov obce Lehota.

Podobnú výnimku z daní mali dostávali aj iné usadlosti a novo založené obce, o čom svedčí aj počet obcí, ktoré majú vo svojom názve „lehota“. Na Slovensku sa zachovalo celkom 23 Lehôt, v Čechách 65 „lhot“.