Staré slovenské a uhorské miery: Objem

V niekdajšom Uhorsku sa na meranie množstva látok (obilie, víno…) používal systém tzv. dutých mier. Dnes tekutiny meriame podľa ich objemu litre, tuhé látky podľa hmotnosti na kilogramy. Duté miery však slúžili na meranie objemu tekutín, ale aj na určenie množstva sypania aj v prípade tuhých látok. Základnými dutými mierami na sypaniny a tuhé látky boli okov a merica.

V každej časti ríše sa však meralo inak. Jedným z kľúčových dokumentov, ktorý určil, ako budeme na Slovensku merať a vážiť tzv. malý dekrét (Decretum minus) uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského z 15. apríla 1405l. Kráľ dekrétom upevnil postavenie mešťanov kráľovských miest, ale aj rozhodol, že v celej ríši sa bude merať podľa budínskych mier. Popri kráľovských mierach naďalej existovali lokálne – každé veľké mesto malo svoj vlastný systém mier a váh. Preto poznáme budínsku hrivnu, či bratislavské vedro. Od 17. storočia zas získali prevahu bratislavské a od 18. storočia viedenské duté miery.

Veľkým krokom k zjednoteniu meracieho systému na úrovni celého kontinentu bola Metrická konvencia podpísaná v roku 1875. Signatári sedemnástich krajín (medzi nimi i z Uhorska) sa v nej zaviazali, že budú vo svojich krajinách od 1. 1. 1876 používať výlučne metrickú sústavu. V súčasnosti konvencia združuje 51 členských štátov.

–