Urbárske a pozemkové spisy a ich význam v genealógii

Nejeden z bádateľov v rodinnej histórii (vrátane mňa) sa už niekedy pozastavil nad kvalitou zdrojov, ktorými disponujú naši kolegovia z Čiech a Moravy. Okrem matrík, ktoré siahajú omnoho hlbšie do minulosti, majú k dispozícii napr. aj tzv. Grundbuch, pozemkovú knihu, v ktorej je často možné dohľadať údaje o predkoch siahajúce do „predmatričnej minulosti“. Dozvedia sa, ktorý z ich predkov dom kúpil, za akú sumu, i to, čo všetko k domu vtedy prislúchalo. Navyše, uvedené zdroje môžu často študovať z pohodlia domova, bez plytvania času a financií na vycestovanie do archívov.

Keďže moji predkovia pochádzali poväčšine zo Slovenska, najmä zo Šarišskej, Nitrianskej a Trenčianskej stolice, rozhodol som sa zistiť, do akej miery je možné rekonštruovať údaje o pozemkovom vlastníctve našich predkov pochádzajúcich zo Slovenska. Zaujímalo ma, či je možné zistiť, kde stál dom, v ktorom moji predkovia kedysi bývali, resp. či je možné zistiť ako vyzeral, z čoho bol vyrobený a kto ďalší v ňom býval.
Už mierne pokročilému bádateľovi musí byť jasné, že takéto údaje nie je možné získať zo samotných matrík a k preskúmaniu vlastníctva nehnuteľností a pozemkov bude potrebné využiť ďalšie archívne pramene. V nasledujúcom texte sa pokúsim popísať vlastné pátranie po majetkoch predkov pochádzajúcich zo šarišskej obce Ličartovce. Pri jednotlivých získaných dokumentoch uvediem ich zdroj. Je však možné, že v iných archívoch na Slovensku sú jednotlivé dokumenty archivované v iných fondoch, a preto je potrebné sa informovať v príslušnom štátnom archíve, či sa konkrétne hľadané dokumenty v jeho fondoch nachádzajú.
Prvým krokom, ktorý zákonite predchádzal skúmaniu pozemkových kníh, bol podrobný genealogický výskum v cirkevných matrikách. V mojom prípade šlo o rodinu Zakarovskú, ktorej najstarším známym predkom po mene bol Ján Zakarovský st.[2](1731 – 1791). V ďalšom texte budú spomenutí aj jeho priami potomkovia, a to konkrétne vnuk Ján ml. (1800 – 1876) a ďalší príbuzní z bočných vetiev rodu.

V druhom kroku som preveril súpisy obyvateľstva, ktoré z tejto obce boli k dispozícii, pričom som začal súpisom obyvateľstva z r. 1869. Podľa tohto súpisu žil Ján (1800 – 1876) spolu so synom Jurajom a s ďalšími členmi rodiny v Ličartovciach v dome č. 20[3]. Okrem tohto, najznámejšieho súpisu, som ešte preveril menej známe, rakúske sčítanie ľudu z roku 1857, v ktorom je rodina Zakarovská taktiež spomenutá v dome č. 20[4]. Dôležitým je údaj o vlastníkovi domu, ktorým podľa súpisného hárku mal byť Ján Zakarovský ml. (a teda dom nepatril zemepánovi, resp. niekomu inému). Okrem toho som preveril aj tzv. regnikolárny súpis z r. 1828. Tam bol Ján ml. opäť uvedený ako hlava rodiny, pričom sa v 4. kolónke jasne uvádza, že vlastnil dom, za ktorý odvádzal poplatok[5]. To znamená, že ani v roku 1828 neboli predkovia podželiarmi bývajúcimi v podnájme u inej osoby.

Posledným súpisom, ktorý som v tomto kroku preveril, bol Tereziánsky urbár obce zavedený v r. 1772 – 1773. V ňom sa spomedzi členov rodiny uvádza jedine Ján Zakarovský st., želiar, majiteľ vlastného domu, za ktorý odvádzal ročne zemepánovi daň vo výške jedného zlatého[6]. Predpokladám, že väčšinu vyššie uvedených dokumentov ku svojmu bádaniu už využila väčšina z vás.

Po zistení týchto základných údajov ma zaujímalo, či dom, v ktorom býval Ján Zakarovský ml. mohol zdediť od svojho starého otca Jána st. Prišlo mi to nepravdepodobné, nakoľko Ján st. mal celkovo osem detí, z ktorých sa šesť dožilo dospelosti a Matej, otec môjho predka Jána ml., bol až tretí syn v poradí. Nemal som však v rukách žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali, alebo vyvracali tieto majetkové väzby, ktoré som skúmal.

Pátranie preto pokračovalo ďalej. Ďalším, mimoriadne cenným zdrojom údajov o obci sa mi potom stala katastrálna mapa obce spolu so zoznamom vlastníkov jednotlivých domov v obci Ličartovce, ktorá bola vyhotovená v roku 1868. Vďaka predloženej mape a k nej vyhotovenému parcelnému protokolu som zistil, že dom Ličartovce č. 20 vlastnený Jánom Zakarovským ml. sa roku 1868 nachádzal na parcele č. 84 a mal veľkosť 26 štvorcových siah[7], t. j. 93,5 m2. Žltá farba, ktorou bol dom zakreslený, tiež naznačila, že dom bol postavený z dreva.

Katastrálna mapa obce Ličartovce z r. 1868 s vyznačením domu č. 20 a k nemu prislúchajúceho pozemku[8].

Vďaka tejto mape som zistil, kde presne stál dom, v ktorom Ján ml. so svojou rodinou žil. Ostávalo zistiť, kde stál dom jeho starého otca. Veľmi dlhú dobu som si myslel, že získať také staré pozemkové údaje nie je vôbec možné, no podrobnejšie štúdium archiválií v prešovskom Štátnom archíve ma presvedčilo o opaku.
Z fondu Urbárske a komasačné písomnosti a mapy som si nechal predložiť urbárske a komasačné písomnosti z obce Ličartovce z r. 1840 – 1910. V uvedenom materiáli sa nachádzali napr. žaloby pred urbárskym súdom o vyčlenenie časti lesa pre poddaných, či rôzne ďalšie zmluvy medzi zemepánom a jednotlivými poddanými napr. o nájme pôdy, či domu (v prípade tzv. kuriálnych želiarov). Z niektorých listín bolo možné identifikovať obecných richtárov, inokedy bolo možné nájsť odtlačok obecnej pečiatky, či napr. vlastnoručný podpis predka.

Našiel som medzi nimi mnoho mimoriadne zaujímavých a cenných listín, no z pohľadu dnešného článku sa skutočný poklad nachádzal takmer na samotnom konci študovaného zväzku. Šlo o maďarsky písanú tabuľku, v ktorej boli v jednom stĺpci uvedení všetci vlastníci urbárskej pôdy z r. 1772 – 1773 a vo vedľajšom riadku boli pri nich poznamenaní aktuálni vlastníci danej urbárskej pôdy z r. 1858[9]! Keďže súčasťou urbárskeho majetku bol aj dom, môžeme povedať, že sa na tomto hárku papiera nachádzali v jednotlivých riadkoch mená majiteľov tých istých domov z dvoch rôznych historických období. Majiteľov domov z r. 1858 nebolo ťažké stotožniť s majiteľmi domov podľa súpisu obyvateľstva z r. 1857. Následne stačilo porovnať súpisy z r. 1857 a 1869 a v samotnom závere priradiť k majiteľom domov aj konkrétne čísla parciel z parcelného protokolu z r. 1868. Všetky údaje do seba začali zapadať, a tak bolo možné postupne určiť na mape polohu jednotlivých domov, ich číslo, meno majiteľa v r. 1772, 1857 a 1869 a aj mená všetkých obyvateľov domu z r. 1857 a 1869.

Zo získaných údajov potom vyplynulo, že dom, v ktorom býval Ján Zakarovský ml. bol novším a bol postavený po roku 1773, keďže Ján ml. sa nespomína ako majiteľ žiadnej urbárskej pôdy po predošlom vlastníkovi. Zároveň vieme, že jeho dom už musel stáť v roku 1828, kedy bol ako vlastník domu zapísaný v regnikolárnom súpise.

O dome Jána st. sa maďarsky písaná tabuľka vlastníkov urbárskej pôdy vyjadrovala nasledovne. Pôvodný majetok Jána st. vlastnil v r. 1858 istý Matej Petrenčák. Ten istý človek podľa parcelného protokolu býval v dome Ličartovce č. 46, ktorý mal stáť na parcele č. 146, a tak bolo hľadanie po mieste, kde stál dom Jána, st. úspešne ukončené. Zhodou okolností mal presne takú istú veľkosť (26 štvorcových siah, 93,5 m2) a bol tiež postavený z dreva. Stál cez cestu rovno oproti rímskokatolíckemu kostolu, ktorý bol v obci vybudovaný v roku 1820[10].

Nakoľko som Mateja Petrenčáka nevedel v rodokmeni jednoznačne identifikovať, rozhodol som sa zistiť, ako sa dostal k domu po najstaršom predkovi. Pri pátraní som vychádzal z predpokladu, že majetok po otcovi dedil vždy v prvom rade najstarší syn alebo najstaršia dcéra (pri absencii mužského potomka).

Následný genealogický výskum potvrdil nasledovnú líniu dedenia domu:
Od Jána Zakarovského (1731 – 1791) zdedil dom jeho najstarší syn, Ján Zakarovský (1752 – ?).  Ján mal šesť detí, z toho len jediného syna, ktorý zomrel v detskom veku. Najstaršia dcéra sa ešte za života rodičov vydala mimo rodnú obec, a tak dom pripadol druhorodenej Márii Petrovej, rod. Zakarovskej (1783 – 1831), ktorá dom získala spolu s manželom. Od nich putoval dom do rúk ich najstaršieho syna (6. dieťaťa v poradí!), Andreja Petra (1819 – 1854). Po jeho smrti sa jeho manželka Alžbeta Petrová, rod. Angušová vydala za Michala Petrenčáka, ktorý bol ako vlastník domu uvedený v r. 1857, 1858, 1868 a 1869. Následne stačilo pozrieť do parcelného protokolu, v ktorom bolo uvedené, že daný dom stojí na parcele č. 146. Identifikácia domu Jána st. tak bola tiež hotová.

V závere som sa pokúsil o prenesenie domov na mapu obce z 1. vojenského mapovania obce z r. 1782 – 1785. Pri pokuse o rekonštrukciu som využil len domy od okraja obce, pri ktorých som poznal aj pôvodných majiteľov domov z tereziánskeho urbára. Domy v obci boli zakreslené červenou farbou, čo znamená, že boli pôvodne kamenné. V roku 1868 už boli označené žltou farbou, teda boli drevené. To znamená, že v roku 1868 už určite pôvodné domy nestáli, no predpokladám, že nové domy si majitelia vystavili na mieste starého domu. Pri mape teda uvádzam meno vlastníka z r. 1772 – 1773 a číslo domu podľa mapy z r. 1868. Ondrej Anguš mal v porovnávacom zozname z r. 1858 uvedené, že jeho pozemok nezdedil žiaden z obyvateľov obce. Preto predpokladám, že 1 – 2 generácie po jeho smrti získala jeho pozemok Rímskokatolícka cirkev, ktorá na tomto mieste vybudovala Kostol sv. Martina z Tours, ktorý v obci stojí dodnes.

Skutočnou perličkou na záver bol údaj získaný na portáli Hungaricana. Listina z r. 1771 obsahovala zoznam dlhov poddanstva voči pánom, v ktorom je o. i. uvedený nasledovný, mimoriadne zaujímavý text: „Keď zomrel Schnejder, v hostinci v Radačove zanechal dlh vo výške 3 zlatých a 30 grošov, za ktorý mal jeho dom získať tamojší hostinský. V tomto dome však v súčasnosti býva Ján Zakarovský, ktorý panstvu uvedený dlh v plnej výške vyplatil a (Schnejderovu) vdovu i s dvomi deťmi nechal u seba bývať.“[11]Aj keď uvedený zápis nie je datovaný, predpokladám, že pochádza z obdobia rokov 1743 – 1752, kedy sa mal Ján do obce prisťahovať.

Použitím voľne dostupných údajov sa mi tak podarilo zistiť presnú polohu domu, v ktorom Ján st. býval, spolu so sumou peňazí, za ktorý ho vykúpil. Identifikoval som jednotlivých majiteľov tohto domu i miesto, kde stál druhý dom, v ktorom neskôr žil jeho vnuk Ján ml. a jeho potomkovia.

Verím, že tento článok inšpiruje najmä tých bádateľov, ktorí sú už s matričnými zápismi priatelia, a ktorí hľadajú ďalšie pramene, z ktorých je možné získať údaje o našich predkoch. Vďaka tomu môžeme naše výskumy posúvať stále na vyššiu úroveň a myslím si, že takto si vieme našich predkov lepšie predstaviť. Keď sa mi podarí vložiť do katastrálnej mapy čísla všetkých domov, možno konečne zistím, že nevesta, ktorú si môj prapraprastarý otec vzal, bývala v dome oproti. Možno zistím, že bývala na druhom konci dediny a stretnúť sa s ňou musel niekde inde, kto vie…

[1]Zdroj: https://mapire.eu/en/map/europe-18century-firstsurvey/?layers=osm%2C163%2C165&bbox=2358133.662910794%2C6250568.6604643185%2C2373300.142819534%2C6256317.168326128
[2]Štátny archív v Prešove: fond Zbierka cirkevných matrík. Matrika R. kat. farského úradu Drienov (1743 – 1895).
[3]Štátny archív v Prešove: fond Šarišská župa – Sčítanie obyvateľstva z r. 1869 – obec Ličartovce
[4]Štátny archív v Prešove: fond Šarišská župa – Sčítanie obyvateľstva – Rakúsky súpis obyvateľstva z r. 1857 – obec Ličartovce
[5]Štátny archív v Prešove: fond Šarišská župa – Sčítanie obyvateľstva – Regnikolárny súpis z r. 1828 – obec Ličartovce
[6]Štátny archív v Prešove: fond Šarišská župa – Urbárske, komasačné písomnosti a mapy – Urbár obce Ličartovce
[7]Ústredný archív geodézie a kartografie: fond Zbierka katastrálnych máp – obec Ličartovce
[8]Daná časť intravilánu obce sa nachádzala medzi dvomi mapovými listami, preto je pravá strana mapy tmavšia.
[9]Štátny archív v Prešove: fond Urbárske a komasačné písomnosti a mapy – Urbárske a komasačné písomnosti    z obce Ličartovce z r. 1840 – 1910
[10]Oficiálna stránka obce Ličartovce. História obce Ličartovce.
[11]Magyar Nemzeti Levéltár: Országos Levéltára: fond Urbaria et Conscriptiones Fasc. 173, No. 006, str. 29