Kolonizácia 10. Vojaci a teroristi

Na kolonizácii Slovenska sa podieľali okrem klasickej armády aj tzv. jednotky „Szabadcsapatok“. Tie existovali popri tzv. Rongyos gárde (po slovensky Garda otrhancov, známa aj ako Horthyho garda), ktorá s prestávkou existovala od roku 1919. Ich príslušníci nosili spravidla civilné oblečenie s cieľom nenápadne preniknúť na československé územie a vyhnúť sa obvineniu, že maďarská armáda podniká agresívne akcie proti ČSR.

Szabadcsapatok vznikla podľa vzoru sudetonemeckej Freikorps (SdFK – Sudetendeutscher Freikorps), na ktorej vyzbrojovaní a výcviku sa podieľal Wehrmacht, SS i SA. Historik Deák pritom upozorňuje, že na rozdiel od Freikorps Szabadcsapatok nevznikali priamo na území Československa, ale v Maďarsku, kde boli na ich organizovanie a vyzbrojovanie priaznivejšie podmienky a mohli sa využiť aj skúsenosti z teroristickej činnosti proti rakúskym vládnym orgánom v roku 1921.

V roku 1938 bola garda obnovená a použitá na vymáhanie dôsledkov Prvej viedenskej arbitráže. Garda bola vyslaná na južné Slovensko a Zakarpatskú Ukrajinu, aby obsadila územie priznané arbitrážou a terorizovala miestne slovenské a rusínske obyvateľstvo. Garda vyvíjala záškodnícku činnosť až do rozpadu Československa. Jej akcie mali vyvolať dojem, že obyvateľstvo Zakarpatskej Ukrajiny sa búri proti československej vláde.

Aktivity Szabadcsapatok na našom území začali v čase oficiálnych rokovaní vládnych delegácií ČSR a Maďarska v Komárne (9.-13. októbra 1938) a po ich krachu sa ešte zintenzívnili. Deák upozorňuje, že po zlyhaní rokovaní maďarská vláda vyslala 800 príslušníkov Szabadcsapatok a Rongyos gárdy do pohraničných oblastí Podkarpatskej Rusi, kde mali vykonávať záškodnícke aktivity. Výsledok bol pre agresorov katastrofálny. V priamom vojenskom konflikte maďarské teroristické oddiely boli zlikvidované, alebo obkľúčené. Zajatci skončili v Ilavskej väznici.