Zákon o mene a priezvisku

[singlepic id=7 w=150 h=150 mode=watermark float=left]300/1993 Z.z.
ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24.septembra 1993 o mene a priezvisku
Zmena: 154/1994 Z.z., 198/2002 Z.z., 515/2003 Z.z., 36/2005 Z.z., 13/2006 Z.z., 344/2007 Z.z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Meno
§ 1
(1) Každý musí mať meno.
(2) Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje
rozhodnutím súdu.1)
(3) Meno dieťaťa sa určuje vyhlásením jedného z rodičov, ak druhý rodič nie je známy.
(4) Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd1) na podnet obce alebo
mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len matričný úrad ), v ktorého matrike sa
vykonáva zápis o narodení dieťaťa.
(5) Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v
zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu, 1a) neurčila jeho meno.
——————————————————————
1) § 40 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a) § 11 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 2
(1) Každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj
cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej len „meno“) do
matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť.
(2) Nemožno určiť meno hanlivé alebo neosobné, alebo prvé meno totožné s menom
žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia
určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je
všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto
meno obvyklé.
§ 2a
Ten, komu nebolo určené druhé a tretie meno, si môže určiť druhé a tretie meno po
nadobudnutí plnoletosti oznámením matričnému úradu, v ktorého matrike je zápis o jeho
narodení. Maloletému môže určiť druhé a tretie meno jeho zákonný zástupca; na určenie
druhého a tretieho mena maloletému staršiemu ako 15 rokov je potrebný jeho písomný
súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Určenie druhého a tretieho mena nie je
zmenou mena.
§ 2b
Ten, komu bolo určené druhé alebo tretie meno, môže požiadať o zrušenie zápisu druhého
alebo tretieho mena po nadobudnutí plnoletosti oznámením matričnému úradu, v ktorého
matrike je zápis o jeho narodení. Maloletému môže zrušiť druhé alebo tretie meno jeho
zákonný zástupca; na zrušenie druhého alebo tretieho mena maloletému staršiemu ako 15
rokov je potrebný jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Zrušenie
druhého a tretieho mena nie je zmenou mena.

§ 3
Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku meno v tvare a poradí
uvedenom v matrike v knihe narodení.

Priezvisko
§ 4
(1) Každý musí mať priezvisko.
(2) Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov,
alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri
uzavretí manželstva, 2) prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne
priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko,
ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
(3) Dieťa, ktoré sa narodí do 300 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
nadobúda priezvisko, na ktorom sa rozvedení manželia dohodli pri uzavretí manželstva, ak
nebolo právoplatne zapreté otcovstvo bývalým manželom matky dieťaťa.
(4) Ak nie je otec dieťaťa známy, dieťa nadobúda priezvisko matky, ktoré má matka v čase
jeho narodenia.
(5) Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v
čase jeho narodenia.
(6) Ak nie je známy ani jeden z rodičov dieťaťa, určí priezvisko dieťaťa súd 1) na podnet
matričného úradu, v ktorého matrike je vykonaný zápis o narodení dieťaťa.
(7) Ustanovenie odseku 6 platí aj v prípade, ak matka zanechala dieťa po pôrode v
zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu. 1a)
——————————————————————
2) § 6 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z.
§ 4a
Ak je dieťa štátnym občanom aj iného štátu, môže nadobudnúť priezvisko alebo priezviská
(ďalej len „priezvisko“) v súlade s jeho právnym poriadkom alebo tradíciou.“.

§ 5
Štátny občan Slovenskej republiky používa v úradnom styku priezvisko, ktoré nadobudol
podľa tohto zákona, podľa predchádzajúcich právnych predpisov3) alebo pri uzavretí
manželstva3a) v tvare a poradí uvedenom v matrike v knihe narodení alebo v knihe
manželstiev.
——————————————————————
3) § 67 ods. 2 zákona č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve.
3a) § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z.

§ 6
(1) Zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko
hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Ak majú manželia spoločné priezvisko, zmenu spoločného priezviska možno povoliť len
na základe spoločnej žiadosti oboch manželov. Zmena priezviska sa vzťahuje aj na ich
spoločné maloleté deti, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti.
(3) Ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého
priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov.
(4) Zmena priezviska sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého
priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu a zmenou sa má dosiahnuť priezvisko v
tvare, ktorý je v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou tohto iného štátu.
(5) Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike
vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene
priezviska.

§ 7
(1) Povolenie na zmenu mena nie je potrebné, ak ide o zmenu
a) cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak,
b) mena dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,
c) mena z dôvodu zmeny pohlavia.
(2) Povolenie na zmenu priezviska nie je potrebné, ak ide o zmenu priezviska
a) jedného z manželov, ktorí nemajú spoločné priezvisko, na priezvisko jeho manžela,
pričom spoločné priezvisko nadobúdajú aj ich spoločné maloleté deti, aj keď neboli
zahrnuté do žiadosti,
b) po rozvode manželstva, 3b)
c) po nadobudnutí plnoletosti spočívajúcu v používaní len jedného z dvoch alebo viac
priezvisk,
d) spočívajúcu v zápise ženského priezviska osoby inej ako slovenskej národnosti bez
koncovky slovenského prechyľovania, 3c)
e) spočívajúcu v úprave priezviska v súlade so slovenským pravopisom,
f) dieťaťa po jeho právoplatnom osvojení,
g) z dôvodu zmeny pohlavia,
h) maloletého dieťaťa, ktorého rodičia uzavreli manželstvo po jeho narodení, na priezvisko
určené pre ich ostatné deti,
i) maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, na priezvisko určené pre ostatné deti jeho
matky a jej manžela.
(3) Zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú nie je potrebné povolenie, sa v matrike
vykonáva na základe písomného vyhlásenia osoby, o ktorej meno alebo priezvisko ide,
alebo jej zákonného zástupcu; pri zmene mena alebo zmene priezviska z dôvodu zmeny
pohlavia je potrebné predložiť aj lekársky posudok.
(4) Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého staršieho ako 15 rokov je potrebný
jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.
——————————————————————
3b) § 27 zákona č. 36/2005 Z. z.
3c) § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení
zákona č. 36/2005 Z. z.

§ 8
Zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so
záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom
alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom
iného štátu.
§ 8a
Matričný úrad vydá oznamovateľovi potvrdenie3d) o vykonaní zápisu v matrike o zmene
mena alebo zmene priezviska.
——————————————————————
3d) § 3 ods. 4 a § 18 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. v
znení zákona č. 14/2006 Z. z.

Príslušnosť na zmenu mena a zmenu priezviska
§ 9
Na povolenie zmeny mena a lebo zmeny priezviska je príslušný obvodný úrad podľa
trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na
území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na
povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Obvodný úrad Bratislava.

§ 10
Na zápis zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný matričný úrad, v ktorého matrike
je zapísané meno alebo priezvisko štátneho občana Slovenskej republiky, ktorého sa návrh
týka.

§ 11
(1) Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska musí byť písomná a musí obsahovať
a) meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a rodné číslo osoby, ktorej sa žiadosť týka, a
dátum a miesto uzavretia manželstva, ak osoba je ženatý muž alebo vydatá žena,
b) miesto trvalého pobytu v Slovenskej republike alebo miesto obvyklého pobytu v cudzine
osoby, ktorej sa žiadosť týka,
c) meno alebo priezvisko, ktoré si osoba, ktorej sa žiadosť týka, zvolila,
d) meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia manžela alebo maloletých, ak sa vzťahuje
zmena priezviska aj na tieto osoby,
e) údaj o štátnom občianstve osoby, ktorej sa žiadosť týka,
f) odôvodnenie žiadosti.
(2) K žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska sa priloží osvedčená kópia týchto
dokladov:
a) rodný list osoby, ktorej sa žiadosť týka,
b) sobášny list, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je ženatý muž alebo vydatá žena,
c) právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je
rozvedená,
d) úmrtný list manžela, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je vdovec alebo vdova,
e) občiansky preukaz osoby, ktorej sa žiadosť týka, ak ho má mať.
(3) Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú
jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15
rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.
Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k
žiadosti priloží aj
a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné
rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal
získať,
b) úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel,
c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne
úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.
(4) Doklady podľa odseku 3 písm. b) a c) sa prikladajú vo forme ich osvedčenej kópie.
(5) Ak obaja rodičia dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení spôsobilosti na právne
úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky zmeny mena alebo zmeny
priezviska maloletého, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podáva
poručník, ktorý bol dieťaťu ustanovený.
(6) Ak žiadosť podáva iná osoba ako tá, ktorej sa žiadosť týka, žiadosť musí obsahovať aj
meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu žiadateľa a jeho vzťah k osobe, ktorej sa žiadosť
týka.“.
——————————————————————
4) § 10 Občianskeho zákonníka.
Zmena mena pri osvojení
§ 12
(1) Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení
súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike,
5) alebo mu určiť ďalšie meno. Ak ide o osvojenie osamelou osobou, toto právo má táto
osoba.
(2) Ak je osvojenec starší ako 15 rokov, je potrebný na túto zmenu jeho písomný súhlas s
jeho úradne osvedčeným podpisom.
(3) Zánik alebo zrušenie osvojenia nemá vplyv na meno osvojenca.
——————————————————————
5) § 13 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

§ 13
(1)Zmenu zápisu mena osvojenca vykoná matričný úrad, v ktorého matrike je zápis o
narodení osvojenca, na základe písomného vyhlásenia osvojiteľov o zmene mena
osvojenca. Toto vyhlásenie môže prijať aj matričný úrad podľa miesta trvalého pobytu
osvojiteľov, ktorý ho oznámi matričnému úradu podľa prvej vety.
(2) Vyhlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať
a) meno, priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo osvojenca,
b) miesto narodenia osvojenca,
c) nové meno osvojenca,
d) meno, priezvisko a dátum narodenia osvojiteľa,
e) označenie právoplatného rozhodnutia súdu o osvojení dieťaťa.

Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 14
V konaní o zmenu mena alebo zmenu priezviska začatom pred 1. februárom 2006 sa zmena
mena alebo zmena priezviska posudzuje podľa predpisov platných do 31. januára 2006.

§ 15
Ak má štátny občan Slovenskej republiky alebo cudzinec viacero mien alebo viacero
priezvisk, možno ich používanie obmedziť len na účely vydania dokladu podľa osobitného
predpisu.6) V tom prípade sa do dokladu latinkou zapíše len toľko mien a priezvisk štátneho
občana Slovenskej republiky alebo cudzinca, koľko umožňuje znaková kapacita v doklade, a
to tak, aby bolo možné zo zapísaných mien a priezvisk v doklade identifikovať osobu, ktorej
sa doklad vydáva.
——————————————————————
6) Napríklad zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 693/2006 Z. z., § 46 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 16
Zrušujú sa
1. zákon č. 55/1950 Zb. o užívaní a zmene mena a priezviska,
2. vyhláška č. 451/1950 Ú.v., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o užívaní a
zmene mena a priezviska,
3. § 32 ods. 1 druhá, tretia a štvrtá veta, odsek 2 a § 40 ods. 2 vyhlášky Federálneho
ministerstva vnútra č. 22/1977 Zb., ktorou sa vydávajú bližšie predpisy k zákonu o
matrikách.
§ 17
Tento zákon nadobúda účinnosť 1.januárom 1994.
Zákon č. 154/1994 Z.z. nadobúda účinnosť 1. júla 1994.
Zákon č. 198/2002 Z.z. nadobúda účinnosť 1. júla 2002.
Zákon č. 515/2003 Z.z. nadobúda účinnosť 1. januára 2004.
Zákon č. 36/2005 Z.z. nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v
čl. I až IV, čl. V v prvom, treťom až piatom bode a okrem ustanovení uvedených v čl. VI,
ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2005.
Zákon č. 13/2006 Z.z. nadobúda účinnosť 1. februára 2006.
Zákon č. 344/2007 Z.z. nadobúda účinnosť 1. októbra 2007 okrem čl. IV, ktorý nadobúda
účinnosť 31. júla 2007.
M. Kováč v.r.
I. Gašparovič v.r.
V. Mečiar v.r.